„Od minulej jesene sa pomer medzi financovaním z domácich zdrojov a zo zahrani?ia prakticky oto?il. Kým v októbri 2023 mali rezidenti podiel na celkovej držbe vládnych dlhopisov takmer 53 % a nerezidenti nie?o cez 47 %, tak po roku to bolo cez 53 % v prospech nerezidentov a necelých 47 % na strane rezidentov,“ priblížil Gábriš s tým, že financovanie z domácich zdrojov obvykle prináša vä?šiu dlhodobú stabilitu.
Štát ku koncu októbra dlhoval domácim aj zahrani?ným investorom približne 73,4 miliardy eur. Vä?šina z toho bola formou vládnych dlhopisov v objeme 69,3 miliardy eur. SR si tento rok prostredníctvom štátnych dlhopisov poži?ala nominálne takmer 13 miliárd eur, pripomenul analytik s tým, že do konca roka bude zrejme ešte jeden auk?ný predaj dlhopisov.
„Štátu v tomto náraste dlhového financovania pomáha uvo?nená dlhová brzda po vo?bách, nárast hotovostnej rezervy, ako aj stále relatívne dobré externé prostredie. Na finan?ných trhoch sme zatia? nevideli vä?šiu turbulenciu,“ zhodnotil Gábriš. Aktuálne uvo??ovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) pod?a neho prichádza vláde celkom vhod, napriek tomu však budú náklady na obsluhu dlhu vyššie, ako sme boli zvyknutí v predchádzajúcej dekáde.
Pripomenul, že k rastu hrubého dlhu Slovenska prispelo aj vytvorenie vä?šej hotovostnej rezervy na nadpriemernej úrovni 8 % HDP. Znižovanie dlhu tak bude možné dosiahnu? aj cez zníženie tejto rezervy, ak to situácia dovolí. „Dôveryhodné a stabilné verejné financie sú preto dôležité. Momentálne pri desa?ro?nom dlhu ešte stále platíme druhú najvyššiu rizikovú prirážku v eurozóne po Taliansku,“ doplnil ekonóm.
Zdroj feed teraz.sk
