Už pä? rokov pred Slovenskom, 12. marca 1999, vstúpili do NATO ?eská republika, Ma?arsko a Po?sko. O ich prijatí rozhodol summit NATO v Madride (8. a 9. júla 1997), Slovensko však na ?om pozvánku do Aliancie nedostalo.
Po rozdelení ?esko-Slovenskej Federatívnej Republiky 1. januára 1993 vstúpila SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC). V ?alšom roku pristúpila k programu Partnerstvo za mier (PfP). Vláda Vladimíra Me?iara (1994-1998) sa však stala ter?om kritiky zahrani?ných partnerov najmä pre nedemokratické praktiky a pre kauzy ako únos prezidentovho syna Michala Ková?a mladšieho, smr? Róberta Remiáša, ?i zbavenie mandátu poslanca Františka Gauliedera, ktorý vystúpil z klubu Me?iarovho Hnutia za demokratické Slovensko.
Vstupu do NATO sa týkalo referendum, ktoré sa konalo 23. a 24. mája 1997. Stalo sa známym tiež ako „zmarené referendum“. Tri otázky referenda navrhla Me?iarova vláda: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Prezident SR Michal Ková? rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe peti?nej akcie s podporou 521.000 podpisov: 4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili ob?ania SR pod?a priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Na pokyn ministra vnútra Gustáva Kraj?iho však boli vytla?ené lístky iba s tromi otázkami a ú?as? na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
Následne 8. a 9. júla 1997 summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Po?sko, Ma?arsko a ?eská republika. Slovenská republika pozvánku nedostala. „Nijaká demokratická krajina, ktorá splní ciele zmluvy nebude vylú?ená z procesu zvažovania,“ uviedol v tom ?ase generálny tajomník Aliancie Javier Solana. Konkrétne Slovensko však na summite spomenuté nebolo.
Vláda SR reagovala vyhlásením, pod?a ktorého „plnoprávne ?lenstvo v NATO zostáva prioritou zahrani?nopolitickej orientácie SR“.
Prezident Michal Ková? ozna?il nepozvanie Slovenska za prehru celej krajiny a zárove? odmietnutie politiky sú?asnej vládnej koalície. „Vinu na tom má nedostato?né uplat?ovanie demokratických princípov pri spravovaní verejných záležitostí na Slovensku,“ vyjadril sa Ková? pre rakúsky denník Die Presse.
Na deficit demokracie v krajine upozornil aj vtedajší ve?vyslanec USA v SR Ralph Johnson. „Znepokojuje nás nedostatok tolerancie v SR, ak ?udia prejavia nesúhlas s vládnou politikou sú ozna?ovaní za protivlasteneckých a protislovenských,“ povedal Johnson. Upozornil tiež na spolitizovanie štátnej správy ?i chýbajúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
„Nevidím ni?, ?o by vážne nasved?ovalo tomu, že sa seriózne pokra?uje vo vyšetrovaní udalostí s jednozna?ne politickým pozadím ako je únos syna prezidenta SR Michala Ková?a, vražda Róberta Remiáša a výbuch pred domom Františka Gauliedera,“ uviedol ?alej vo svojom prejave o americko-slovenských vz?ahoch. Zárove? dodal, že USA majú záujem na tom, aby Slovensko bolo ?lenom Aliancie a na?alej sú ochotné v tomto smere Slovensku pomáha?.
Po parlamentných vo?bách, ktoré sa konali 25. a 26. septembra 1998 nastúpila 30. októbra vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Ten navštívil 5. novembra toho istého roka sídlo NATO v Bruseli. Na stretnutí informoval generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, že jeho vláda je odhodlaná za?a? nové rokovania o vstupe SR do NATO.
Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda sa v d?och od 23. do 25. apríla 1999 zú?astnil na washingtonskom summite NATO, na ktorom bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín. O prijatí SR rozhodol summit Aliancie v Prahe 21. a 22. novembra 2002.
Noví kandidáti vrátane Slovenska sa oficiálne stali ?lenmi Severoatlantickej aliancie 29. marca 2004. Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztý?ili 2. apríla 2004 približne o 9.50 h na nádvorí pred bruselským sídlom NATO zástavu Slovenskej republiky.
Zdroj feed teraz.sk
