Úroky za predané dlhopisy dosiahli pod?a doby splatnosti 3,3 % až 3,8 %. Gábriš pripomenul, že kým riziková prirážka nad desa?ro?né nemecké štátne dlhopisy sa ešte pred 2,5 až 3 rokmi pohybovala na úrovni 20 až 50 bázických bodov, v sú?asnosti je 125 až 130 bodov. „Poži?iavame si tak s rizikovou prirážkou 2 až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom. Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín, ako je Litva alebo Taliansko. Taliansko je pritom jedna z najzadlženejších krajín EMÚ a má zatia? nižší rating ako Slovensko,“ priblížil ekonóm.
Uviedol aj príklad Grécka, ktoré je v sú?asnosti trhmi hodnotené menej rizikovo ako SR. Jeho riziková prirážka sa pohybuje okolo 95 bodov, pritom pred rokom bola približne dvojnásobná. „Nie, nejdeme po gréckej ceste. Slovensko ide v protismere,“ zhodnotil Gábriš.
Úrokové sadzby na dlhšie obdobie už pod?a neho nemusia klesa? aj napriek o?akávaniam zníženia základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Ve?a z predpokladaného uvo?nenia menovej politiky je totiž zapo?ítané už v sú?asných úrokoch. „Zatia? nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne kon?í. Slovensko by preto potrebovalo dôveryhodný plán na „zakopanie“ rozpo?tovej sekery a zvrátenia výh?adu rastúceho dlhu v ?alších rokoch,“ zdôraznil ekonóm.
Poukázal tiež na rýchle tempo poži?iavania SR v tomto roku. Štát od za?iatku roka predal dlh za asi 7,1 miliardy eur. Po zapo?ítaní diskontu z ceny dlhopisov získal „na ú?et“ približne 6,4 miliardy eur, ?o je 64 % pôvodne deklarovaného plánu 10 miliárd eur na tento rok.
„Ale vzh?adom na tempo výpoži?iek, rastúce riziko ?alších rozpo?tových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude pravdepodobne okolo 11 až 13 miliárd eur,“ vy?íslil Gábriš. V takom prípade by išlo o najvyššiu sumu od pandemického roka 2020 s pôži?kami na úrovni 13,2 miliardy eur.
Zdroj feed teraz.sk
