„V poslednom období požiadalo o azyl viacero Bielorusov, ktorí sem utiekli pred Lukašenkovým režimom, pretože sa zú?astnili protestov. Na Slovensku však azyl nedostali,“ vyhlásila poslanky?a Martina Bajo Hole?ková (SaS). Ako uviedli pre TASR z tla?ového odboru kancelárie ministra vnútra, v tomto roku požiadalo o medzinárodnú ochranu na území SR doposia? desa? žiadate?ov z Bieloruska. Priblížili, že medzinárodná ochrana vo forme azylu bola udelená v dvoch prípadoch. V dvoch prípadoch pod?a nich nebola poskytnutá žiadna forma medzinárodnej ochrany a v ?alších šiestich prípadoch azylové konanie stále prebieha.
Doplnili, že z uvedeného po?tu žiadate?ov sa všetci na území SR zdržiavajú legálne na základe udeleného povolenia na pobyt (štúdium, zamestnanie, podnikanie, zlú?enie rodiny). To znamená, že ide o osoby, ktoré prišli na územie SR za iným ú?elom a až následne sa rozhodli požiada? o medzinárodnú ochranu na území SR.
Zárove? informovali, že v minulom roku požiadalo o medzinárodnú ochranu na území SR celkom 17 žiadate?ov z Bieloruska. Ako priblížili, medzinárodná ochrana vo forme azylu bola udelená v 15 prípadoch. V jednom prípade pod?a nich nebola poskytnutá medzinárodná ochrana ani v podobe azylu ani v podobe doplnkovej ochrany. Rovnako v jednom prípade bola pod?a nich žiados? zamietnutá ako neprípustná, ke?že za posúdenie žiadosti bol zodpovedný iný ?lenský štát.
„Miera úspešnosti udelenia medzinárodnej ochrany žiadate?ov z Bieloruska na území SR tak predstavovala v roku 2024 viac ako 88 percent z celkového po?tu ukon?ených prípadov, pri?om všetkým úspešným žiadate?om bol na území SR udelený azyl. To sa zhoduje aj s mierou udelení medzinárodnej ochrany iných ?lenských štátov – okolo 80 percent,“ uviedli z ministerstva.
Vo vä?šine prípadov pritom pod?a nich taktiež išlo o osoby, ktoré predtým, ako požiadali o azyl na území SR, sa tu zdržiavali už nieko?ko rokov legálne na základe udeleného povolenia na pobyt. „To znamená, že nepožiadali o udelenie medzinárodnej ochrany bezprostredne po príchode na území SR. Spájanie zamietnutých rozhodnutí s vplyvom akéhoko?vek štátu alebo režimu na rozhodovanie orgánov Slovenskej republiky je neprípustným a ve?mi znepokojivým krokom v politickom boji,“ doplnili.
Podotkli, že každá jedna žiados? o azyl sa v zmysle zákona, ako aj v súlade s platnou európskou legislatívnou posudzuje individuálne, a to na základe osobitostí daného prípadu, dostupných dôkazov, situácie v krajine pôvodu, dôveryhodnosti a ?alších relevantných skuto?ností. Ide o princíp, ktorý sú povinné uplat?ova? všetky ?lenské štáty EÚ a ktorým sa riadi aj SR. V prípade, ak sa žiadate? nestotož?uje s rozhodnutím migra?ného úradu, môže poda? proti rozhodnutiu správnu žalobu na príslušný súd, o ?om je náležite pou?ený, teda má zabezpe?ené právo na ú?inný opravný prostriedok.
Zdroj feed teraz.sk
