Slovensko ako republika hoaxov, dezinformácií a konšpirácií?

Bratislava 13. decembra (OTS) – Prečo tak ľahko podliehame hoaxom? Prečo ich nevieme rozoznať od faktov?
Aké sú najčastejšie hoaxy, konkrétne situácie a príklady?
Aj to nájdete v knihe Republika hoaxu. Autor David Púchovský 7 rokov bojoval proti falošným správam. Manažoval policajný profil na Facebooku, ktorý mal obrovský počet sledovateľov a komunikoval s ľuďmi, zbieral hoaxy a tipy na dezinformačné weby.

Vníma ako dezinformácie ničia našu krajinu a stále ho fascinuje ľudská psychika, jej schopnosti podľahnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.

David tvrdí, že dôvodov je viac, napríklad nepozornosť pri čítaní správ (resp. najčastejšie nadpisov), spoliehanie sa na intuíciu, keď si povieme „zdá sa mi to pravdivé“ alebo slabé analytické, kritické myslenie. Prípadne nám chýbajú schopnosti, aby sme dokázali vyhodnotiť informáciu ako nepravdivú a množstvo ľudí, žiaľ nemá mediálnu gramotnosť. Jednoducho nevedia odlíšiť podvody na internete a rozpoznať dôveryhodné zdroje.

Foto: IKAR, a.s.

Falošné správy produkujú virtuálne násilie.

Hejt, šikana, obťažovanie sú bratancami a sesternicami hoaxov. Chýba len krok, keď sa dostanú do reálneho života. Prípad Zámocká hovorí sám za seba…

David v knihe mapuje časom overené dezinformácie, ktoré sa stali takmer súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Pripomína tie najznámejšie z posledných rokov a snaží sa získať odpoveď na otázku, prečo sa zo Slovenska stala republika hoaxu a čo s tým môžeme urobiť. Vníma totiž ako dezinformácie ničia našu krajinu a stále ho fascinuje ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti podľahnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.

„Všetko okolo hoaxov sledujem aktívne od roku 2017,“ hovorí autor knihy Republika hoaxu. „Všímam si ich vývojové štádiá a putovanie – od tvorby cez modifikácie až po doručenie príjemcom. Rád sledujem ich dopady na spoločnosť. Venujem pozornosť ľudskému správaniu pri tom, ako občan X spracúva falošnú správu, ako jej prepadá, ako ju dokáže hodiny obhajovať a ako na ňu odrazu zabúda, keď sa ukáže byť ako nepravdivá. Z prvého radu sa roky pozerám na to, ako hoaxy ničia našu krajinu. Fascinuje ma ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti prepadnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.“

Dnes už bývalý policajt David pokračuje vo svojej misii na vlastnú päsť a vydal teda knihu, v ktorej zachytáva najväčšie a najbizarnejšie hoaxy, ktoré sa v posledných rokoch stali súčasťou našich domácností a rodín. Knihu ilustráciami doplnil Martin Shooty Šútovec.

V súvislosti so smrťou Milana Lučanského sa ako prvý hoax šírili fotografie dobitého muža, ktorým mal byť vraj on. Išlo o prípad napadnutého dôchodcu. Neskôr vznikali hoaxy o vražde, dokonca niektoré statusy hovorili, že v cele ho zavraždil Mikuláš Černák ako akt pomsty, prípadne že to bol on, kto si jeho vraždu objednal. Išlo o nezmysly a útoky na radových príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. V dobe prísnych predpisov, nariadení a spoločenského postavenia Milana Lučanského bolo nemožné, aby ho niekto v podmienkach výkonu kolúznej väzby zavraždil.

Milan Buno, knižný publicista