Asteroid 2023 CX1 patriaci do skupiny obyčajných L chondritov spozorovali 13. februára 2023 okolo 16.00 h vo francúzskej Normandii ako doteraz siedmy asteroid, ktorý bol zaregistrovaný už pred jeho vstupom do zemskej atmosféry. Bol však prvým kozmickým objektom, ktorý bol komplexne sledovaný (približne 7 hodín) od jeho objavenia až po vstup do atmosféry, explózie a rozptýlení na množstvo fragmentov, z ktorých takmer sto bolo nájdených.
Asteroid pochádza z vnútorného pásu asteroidov v oblasti medzi Marsom a Jupiterom a bol výsledkom zrážky s iným asteroidom pred približne 30 miliónmi rokov. Odvtedy putoval ako samostatný objekt vo vnútornej Slnečnej sústave. Mal približne tvar gule s priemerom asi 72 cm a hmotnosť asi 650 kilogramov.
Profesor Povinec uvádza, že hoci sa malé asteroidy zvyčajne začínajú rozpadať vysoko v atmosfére a postupne uvoľňujú energiu, 2023 CX1 sa udržal celý až do výšky 28 kilometrov. Tam v priebehu jednej sekundy explodoval a uvoľnil 98 percent svojej celkovej energie. Výbuch vytvoril silnú sférickú rázovú vlnu, ktorá sa rozšírila na oveľa väčšiu plochu a bola bližšie k zemskému povrchu ako zvyčajne.
„Pozorovania v atmosfére preto odhalili jeho potenciálne vysokorizikové správanie pri fragmentácii, ktoré vyžadujú kritické prehodnotenie stratégie ochrany Zeme pred asteroidmi vrátane plánovania evakuácie obyvateľstva z ohrozenej oblasti,“ uviedol Povinec pre TASR.
V krátkej dobe bolo vytvorené medzinárodné konzorcium odborníkov z rôznych vedeckých oblastí pre výskum meteoritu. Jeho členmi a spoluautormi článku o výsledkoch výskumu vo vedeckom žurnále Nature Astronomy boli aj jadroví fyzici z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK Ivan Kontuľ, Ivan Sýkora a Pavel Povinec. Tí v nízkopozaďových gama spektrometroch skúmali štyri fragmenty, z ktorých dva boli analyzované už dva týždne po ich dopade.
Slovenským vedcom to umožnilo určiť okrem dlhodobých rádionuklidov aj krátkodobé kozmogénne rádionuklidy. Profesor Povinec vysvetlil, že vznikajú v asteroide v dôsledku zrážok s časticami kozmického žiarenia počas jeho putovania v Slnečnej sústave. Hlavný prínos slovenských výskumníkov tak bol v určení predatmosférického rozmeru asteroidu, ako aj jeho expozičného veku, uzavrel Povinec.
Zdroj feed teraz.sk
