Katarína Roth Neve?alová (Smer-SD/nezaradená) priznala, že kontroverzný návrh o energetickej ú?innosti budov nepodporila, lebo za? nehlasovala ani vláda SR na Rade ministrov EÚ. Nepá?i sa jej, že hoci smernica ur?uje dostato?ne dlhý ?as na úpravy, je ve?a vecí, ktoré vlastníci budov musia urobi?. Za problém považuje najmä výmenu kotlov na fosílne palivá. „Vä?šina ?udí na Slovensku kúri plynom a ke? zakážeme takéto typy kotlov aj do nových nehnute?ností, môže to by? ve?ký problém, hlavne po tom, ako sme ve?ké európske peniaze investovali do plynofikácie,“ upozornila.
Vladimír Bil?ík (nezávislý/EPP) tvrdí, že energeticky úsporné budovy sú trend, ktorý podporuje a ktorý silnie aj na Slovensku. „Vidie? to aj na popularite európskych dota?ných výziev na zateplenie domov. Dekarbonizácia budov je jeden z nástrojov boja proti klimatickej kríze a oce?ujem, že EÚ je v tomto smere globálnym lídrom,“ odkázal.
Jozef Mihál (nezávislý/RE) je presved?ený, že tento návrh obmedzí plytvanie energiami v budovách a predstavuje najjednoduchšiu príležitos? na zníženie škodlivých emisií a zníženie dopytu po dovoze energie, ako aj zníženie nákladov pre domácnosti a podniky. „Rýchla dekarbonizácia budov v EÚ s využitím prostriedkov z fondu obnovy je nevyhnutná na dosiahnutie fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050,“ vysvetlil.
Robert Hajšel (nominant Smer-SD/S&D) skonštatoval, že ve?ká ?as? budov v EÚ je energeticky málo efektívna a snaha zlepši? situáciu do budúcnosti je pochopite?ná. „Náhrada fosílnych palív v tejto oblasti však musí by? dobre premyslená a rozanalyzovaná,“ uviedol. Dodal, že využitie tepelných ?erpadiel má budúcnos?, no nie je v každej oblasti efektívne a pri nezateplených budovách s energeticky náro?nou prevádzkou vzniká riziko, že prispejú k prehlbovaniu energetickej chudoby.
Martin Hojsík (PS/RE) verí, že obnova budov spája zodpovednos? k životnému prostrediu s možnos?ou skvalit?ova? každodenný život bežným ?u?om, že zníži ich faktúry za energie, ?o trápi aj obyvate?ov Slovenska, zvýši komfort bývania a pomôže znižova? závislos? EÚ od fosílnych palív. „Obnova budov vytvára nové, kvalitné pracovné miesta nielen pri samotnej obnove, ale aj pri výrobe komponentov, od ventilov až po izola?né materiály. Modernizácia bývania je oblas?, ktorá si zaslúži maximálnu pozornos?, a máme na to k dispozícii 15 miliárd eur do roku 2039,“ upozornil.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) uviedol, že boj proti globálnemu otep?ovaniu je „najvä?šia investícia v doterajšej histórii ?udstva“ a je dôležité používa? na? iba najefektívnejšie riešenia. „Znižovanie energetickej náro?nosti takmer všetkých budov je zlou cestou boja proti emisiám. Mali by sme obnovova? iba tie budovy, kde je to finan?ne návratné, a za?a? práve najnávratnejšími,“ povedal. Považuje to za ove?a drahšiu metódu ako pri európskych emisných povolenkách (ETS).
Peter Pollák (Hnutie Slovensko/EPP) nazna?il, že ambície EÚ pri stanovení cie?ov aj v sektore energetickej hospodárnosti budov musia by? vyvážené a realizovate?né. „Bremeno za splnenie byrokratických noriem EÚ nemožno ponecha? na ?udí. Je to štát, ktorý musí prevzia? zodpovednos? a nastavi? podporné mechanizmy tak, aby ?udí neza?ažovali, ale naopak, aby ich motivovali,“ odkázal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôraznil, že pri znižovaní spotreby energií a emisií skleníkových plynov v EÚ by sektor budov mal ís? príkladom. „Postupne budeme vyradzova? fosílne palivá z vykurovania a chladenia vrátane kotlov na fosílne palivá. Za zásadný považujem vplyv klimatizácie na energetickú náro?nos? budov, kde vidím praktický význam výpo?tových modelov aj zo Slovenska,“ povedal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
