Slovenskí europoslanci sa vyjadrili k smernici o zákaze greenwashingu

Brusel/Štrasburg 17. januára (TASR) – Európsky parlament (EP) v stredu schválil smernicu, ktorá má zamedziť falošné či nesprávne označovanie výrobkov ako ekologické (greenwashing). K téme posilnenia postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Eugen Jurzyca upozornil, že tento návrh sa snaží riešiť podvod greenwashing bez toho, aby presne definoval, čo za greenwashing považuje. „Pred pár rokmi by za greenwashing mohlo byť považované jadro. Dnes sa ukazuje, že bez neho sa klimatické problémy nevyriešia. Ak chceme bojovať proti podvodom, musíme definovať, čo je to podvod. Obávam sa, že tento návrh veľmi nepomôže ani spotrebiteľovi a ani prírode,“ odkázal.

Martin Hojsík uviedol, že zákon o zákaze environmentálne klamlivých informácií o výrobkoch je dôležitý, lebo nové pravidlá zaistia, že označovanie výrobkov bude jasnejšie a dôveryhodnejšie. „To znamená, že výrobky s prívlastkom eko, environmentálne, prírodné, biodegradovateľné, klimaticky neutrálne nebudú môcť byť používané bez dôkazov. Uvádzať ich bude možné len vtedy, ak sú založené na skutočných vlastnostiach výrobku, a nie na kompenzácii emisií skleníkových plynov mimo výrobného procesu daného výrobku. Ide o dve rozdielne skutočnosti,“ upozornil.

Katarína Roth Neveďalová skonštatovala, že všade na spotrebiteľov útočí „eko“, „bio“ a „raw“ na výrobkoch. „Som rada za prijatie revízie, ktorá podmieni používanie prívlastkov na výrobkoch reálnymi dátami. Nebude možné zavádzať spotrebiteľov, aby kupovali niečo, o čom si myslia, že je ekologické alebo priateľské k životnému prostrediu, ak to takým nie je,“ uviedla. Ocenila, že sa zavádzajú pravidlá pre označovanie nielen o udržateľnosti, ale aj o úrovni opraviteľnosti výrobku a spotrebitelia budú lepšie informovaní.

Jozef Mihál verí, že smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie umožní spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o svojich nákupoch a rozhodovať sa pre ekologickejšie výrobky a služby, čím prispejú k obehovému hospodárstvu EÚ. „Vítam aktualizáciu pravidiel týkajúcich sa nekalých obchodných praktík a predčasným zastarávaním tovaru. Nové znenie odstraňuje chaos z environmentálnych tvrdení, ktoré teraz bude potrebné podložiť, a tvrdenia založené na kompenzácii emisií budú zakázané,“ vysvetlil.

Peter Pollák tvrdí, že je dôležité predchádzať „zelenému vymývaniu mozgov“ prostredníctvom ECO označenia produktov. Nesmie to však byť na úkor prílišnej regulácie, ktorá môže viesť k zvýšeným nákladom pre malé a stredné podniky a zvýšeniu ich cien.

Robert Hajšel tiež podporuje obmedzenie greenwashingu a klamlivé používanie prívlastkov ako ekologický či prírodný. „Občanom musíme zabezpečiť pravdivé a overené informácie o výrobkoch, ktoré na európskom trhu kupujú. Priplácať si za zelenšiu energiu, ktorá možno ani nie je zelenšia, alebo pár eurami navyše k lístku za autobus či letenku kompenzovať uhlíkovú stopu, ktorú vytvoríme, tak už nebude možné,“ skonštatoval.

Michal Wiezik tvrdí, že spotrebitelia sú čoraz viac ochotní si za udržateľnejšie výrobky priplatiť, čo pochopili aj výrobcovia, ktorí sa snažia dať svojim produktom nálepku „eko“ a profitovať z nej. „Vítam smernicu, ktorá zavádza jasné pravidlá a odstráni škodlivý greenwashing. Prinesie pravdivé, zrozumiteľné, ľahko dostupné informácie o udržateľnosti výrobkov, podporené jasnými, vedecky podloženými a overiteľnými záväzkami a cieľmi. V čase environmentálnych kríz potrebujeme efektívne riešenia no greenwashing odčerpáva prostriedky na ich realizáciu a budí falošný dojem u verejnosti, preto je dvojnásobne škodlivý,“ odkázal.

Miriam Lexmann kritizuje to, že téma udržateľnosti a ochrany životného prostredia sa stala aj stredobodom rôznych zavádzajúcich marketingových tvrdení a obchodníckych ťahov. „Smernicu podporujem. Prináša posilnenie ochrany spotrebiteľov pred vymyslenými označeniami ako „prírodné“, „klimaticky neutrálne“ či „ekologické“, pred predčasným zastarávaním produktov, ale aj lepšiu informovanosť verejnosti o zárukách a trvanlivosti výrobkov. Berie ohľad aj na podnikateľov, ktorých sa snaží pri prijatých opatreniach nezaťažiť dodatočnými povinnosťami a zbytočnými nákladmi,“ opísala situáciu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)