Eugen Jurzyca upozornil, že tento návrh sa snaží rieši? podvod greenwashing bez toho, aby presne definoval, ?o za greenwashing považuje. „Pred pár rokmi by za greenwashing mohlo by? považované jadro. Dnes sa ukazuje, že bez neho sa klimatické problémy nevyriešia. Ak chceme bojova? proti podvodom, musíme definova?, ?o je to podvod. Obávam sa, že tento návrh ve?mi nepomôže ani spotrebite?ovi a ani prírode,“ odkázal.
Martin Hojsík uviedol, že zákon o zákaze environmentálne klamlivých informácií o výrobkoch je dôležitý, lebo nové pravidlá zaistia, že ozna?ovanie výrobkov bude jasnejšie a dôveryhodnejšie. „To znamená, že výrobky s prívlastkom eko, environmentálne, prírodné, biodegradovate?né, klimaticky neutrálne nebudú môc? by? používané bez dôkazov. Uvádza? ich bude možné len vtedy, ak sú založené na skuto?ných vlastnostiach výrobku, a nie na kompenzácii emisií skleníkových plynov mimo výrobného procesu daného výrobku. Ide o dve rozdielne skuto?nosti,“ upozornil.
Katarína Roth Neve?alová skonštatovala, že všade na spotrebite?ov úto?í „eko“, „bio“ a „raw“ na výrobkoch. „Som rada za prijatie revízie, ktorá podmieni používanie prívlastkov na výrobkoch reálnymi dátami. Nebude možné zavádza? spotrebite?ov, aby kupovali nie?o, o ?om si myslia, že je ekologické alebo priate?ské k životnému prostrediu, ak to takým nie je,“ uviedla. Ocenila, že sa zavádzajú pravidlá pre ozna?ovanie nielen o udržate?nosti, ale aj o úrovni opravite?nosti výrobku a spotrebitelia budú lepšie informovaní.
Jozef Mihál verí, že smernica o posilnení postavenia spotrebite?ov v rámci zelenej transformácie umožní spotrebite?om prijíma? informované rozhodnutia o svojich nákupoch a rozhodova? sa pre ekologickejšie výrobky a služby, ?ím prispejú k obehovému hospodárstvu EÚ. „Vítam aktualizáciu pravidiel týkajúcich sa nekalých obchodných praktík a pred?asným zastarávaním tovaru. Nové znenie odstra?uje chaos z environmentálnych tvrdení, ktoré teraz bude potrebné podloži?, a tvrdenia založené na kompenzácii emisií budú zakázané,“ vysvetlil.
Peter Pollák tvrdí, že je dôležité predchádza? „zelenému vymývaniu mozgov“ prostredníctvom ECO ozna?enia produktov. Nesmie to však by? na úkor prílišnej regulácie, ktorá môže vies? k zvýšeným nákladom pre malé a stredné podniky a zvýšeniu ich cien.
Robert Hajšel tiež podporuje obmedzenie greenwashingu a klamlivé používanie prívlastkov ako ekologický ?i prírodný. „Ob?anom musíme zabezpe?i? pravdivé a overené informácie o výrobkoch, ktoré na európskom trhu kupujú. Pripláca? si za zelenšiu energiu, ktorá možno ani nie je zelenšia, alebo pár eurami navyše k lístku za autobus ?i letenku kompenzova? uhlíkovú stopu, ktorú vytvoríme, tak už nebude možné,“ skonštatoval.
Michal Wiezik tvrdí, že spotrebitelia sú ?oraz viac ochotní si za udržate?nejšie výrobky priplati?, ?o pochopili aj výrobcovia, ktorí sa snažia da? svojim produktom nálepku „eko“ a profitova? z nej. „Vítam smernicu, ktorá zavádza jasné pravidlá a odstráni škodlivý greenwashing. Prinesie pravdivé, zrozumite?né, ?ahko dostupné informácie o udržate?nosti výrobkov, podporené jasnými, vedecky podloženými a overite?nými záväzkami a cie?mi. V ?ase environmentálnych kríz potrebujeme efektívne riešenia no greenwashing od?erpáva prostriedky na ich realizáciu a budí falošný dojem u verejnosti, preto je dvojnásobne škodlivý,“ odkázal.
Miriam Lexmann kritizuje to, že téma udržate?nosti a ochrany životného prostredia sa stala aj stredobodom rôznych zavádzajúcich marketingových tvrdení a obchodníckych ?ahov. „Smernicu podporujem. Prináša posilnenie ochrany spotrebite?ov pred vymyslenými ozna?eniami ako „prírodné“, „klimaticky neutrálne“ ?i „ekologické“, pred pred?asným zastarávaním produktov, ale aj lepšiu informovanos? verejnosti o zárukách a trvanlivosti výrobkov. Berie oh?ad aj na podnikate?ov, ktorých sa snaží pri prijatých opatreniach neza?aži? dodato?nými povinnos?ami a zbyto?nými nákladmi,“ opísala situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
