Slovenskí europoslanci naznačili priority rozpočtu EÚ po roku 2028

Brusel/Štrasburg 9. júla (TASR) – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu naznačili priority pre tvorbu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2028 – 2034) s odkazom, že politika súdržnosti a podpora poľnohospodárstva nemôžu byť oslabené. K téme sa pre TASR vyslovili slovenskí europoslanci z viacerých politických strán a frakcií.

Lucia Yar (RE/PS), ktorá je členkou rozpočtového výboru EP spresnila, že zákonodarný zbor EÚ požaduje bezpečný, spravodlivý a demokratický rozpočet. „Ja som v úvodnej fáze jeho príprav v Európskom parlamente bojovala najmä za to, aby z neho malo čo najväčší prospech Slovensko. Aby sa mladí vzdelávali, starší boli zdravší, aby mestá a obce po celej krajine boli rovnako prosperujúce ako iné európske regióny. Aby sme sa doma cítili bezpečne a dokázali ochrániť aj našu demokraciu,“ uviedla.

Spresnila, že v EP urobí všetko pre to, aby Slovensko neprišlo o eurofondy a aby ich výška neklesla a financie boli investované tam, kde to najviac potrebujeme. „Uťahovať opasky si ale nemôžeme dovoliť ani v oblasti našej obranyschopnosti. A aj v tejto kapitole hovoríme o nutnom navyšovaní,“ odkázala.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) tvrdí, že čerpanie európskych financií treba podmieniť dvoma princípmi. V prvom rade žiadne peniaze na zbrojenie a pre zbrojárske korporácie. „Prednosť musia dostať investície do modernizácie hospodárstva, zvýšenia kvality vzdelávania, dostupnejšieho zdravotníctva a dostupnejšieho bývania pre pracujúcich a odkázaných, najmä pre mladé rodiny,“ vysvetlil.

Rozpočet EÚ by podľa neho mal financovať integráciu zdravotne znevýhodnených a sociálne vylúčených ľudí a ich detí a férovú podporu poľnohospodárov a potravinárov. Zdôraznil, že druhý princíp je ten, že každé euro z verejnej zákazky z európskeho rozpočtu treba podmieniť férovými platmi pracujúcich, kvalitnými pracovnými podmienkami, ochranou životného prostredia, zákazom využívania nútených živnostníkov, pričom každá firma musí mať podpísanú kolektívnu zmluvu, ktorá ľuďom garantuje ich práva a benefity. Len tak eurofondy prispejú k spravodlivému rozvoju Európy.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) povedala, že prioritou EP bude zachovanie štruktúry európskych fondov tak, ako boli v súčasnom období – decentralizovaný model samostatných fondov, do ktorých manažmentu a čerpania by mali byť čo najviac zahrnuté regióny.

„Nesmieme dopustiť, aby sa z eurofondov stal centralizovaný systém po vzore Plánu obnovy, ktorý by bol podmienený reformami. Takáto zmena by znevýhodnila regióny a dala by viac kompetencií do rúk národným vládam, čo sa ukazuje ako dlhodobo neefektívne. Regióny sú najbližšie k občanom a dokážu najlepšie adresovať ich potreby,“ skonštatovala.

Takýto prístup osobne presadzuje v rokovaniach s hlavným spravodajcom EP a eurokomisiou. Pripomenula, že priamu požiadavku na samostatné kohézne fondy či Európsky sociálny fond + sa jej podarilo presadiť aj v uznesení Európskeho parlamentu. Za dôležité považuje zabezpečiť, aby sa eurofondy sústreďovali na svoje dlhodobé priority, či ide o znižovanie rozdielov medzi regiónmi, pomoc farmárom či boj proti chudobe a aby sa EÚ neodkláňala od týchto cieľov v prospech nových priorít. Tie treba zabezpečiť, ale nie na úkor občanov.

Ľubica Karvašová (RE/PS) upozornila, že ako podpredsedníčka Výboru EP pre regionálny rozvoj presadzuje, aby kohézna politika zostala kľúčovou súčasťou dlhodobého rozpočtu, lebo bez silných regiónov a investícií do ich odolnosti nebude Európa silná ani konkurencieschopná.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)