Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa za?al v roku 2024. Výkopovým prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum. „Mohyla mala pôvodne priemer 22 metrov, ohrani?ená bola ž?abom širokým do štyroch metrov a v jej strede sa zobrazovala hrobová jama. Okrem objavených kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a ?iasto?ne aj v jeho výplni našli zuho?natenú drevenú konštrukciu, ktorej ú?elom bolo prekrytie hrobovej jamy,“ približuje detaily náleziska Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV.
Pri datovaní nálezu sa odborníci zhodli, že išlo o reprezentanta spolo?enskej elity tzv. jamovej kultúry. Potvrdzuje to nielen rozsah mohylového násypu, ale aj konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami, spôsob uloženia m?tveho v polohe na chrbte s nohami pokr?enými v kolenách smerujúcimi nahor a výskyt ?erveného farbiva pri tele pochovaného.
Výskumníci pri práci využívajú aj najmodernejšie prírodovedné metódy, napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné ur?i? presíd?ovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.
„Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdi? archeologický materiál z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môc? využi? aj pri riešení geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvate?stva jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov severopotiskej oblasti,“ vysvet?uje vedky?a.
Pôvodné územie tohto obyvate?stva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo stepnej oblasti sa od pobrežia ?ierneho mora následne presunulo pozd?ž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Praktizovali ko?ovný spôsob života pod vedením ná?elníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberate?stve. Na prepravu používali kolesové vozy.
„Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry nazna?ujú, že táto spolo?nos? spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvate?stva v Európe,“ zdôraz?uje archeologi?ka.
O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v Hatalove aj v nasledujúcich vývojových obdobiach sved?ia nálezy kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, radové pohrebisko koštianskej kultúry zo staršej bronzovej doby, ako aj pec ur?ená na vypa?ovanie keramiky z mladšej rímskej doby.
Výskum je sú?as?ou projektu Národného centra vied Po?skej republiky. Odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Po?skej akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v tre?om tisícro?í pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposia? preskúmali pä? z nich.
Zdroj feed teraz.sk
