V nedeľu 9. februára uplynie 32 rokov odvtedy, ako sa stala Slovenská republika členom UNESCO.
Organizácia vznikla 16. novembra 1945 na medzinárodnej konferencii v Londýne. Československo bolo jedným z jej 20 zakladajúcich členov. Slovenská republika (SR) sa stala riadnym členom UNESCO 9. februára 1993 ako nástupnícky štát Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Stálou predstaviteľkou SR pri UNESCO v Paríži je veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová.
UNESCO má v súčasnosti 194 členských štátov a 12 pridružených členov. Od roku 2018 nie je členom UNESCO Izrael, ktorý spoločne s USA z organizácie vystúpil v reakcii na prijatie za členov Palestíny a Južného Sudánu v roku 2011. Spojené štáty opätovne vstúpili v júli 2023. Najnovšie v utorok (4. februára 2025) americký prezident Donald Trump nariadil, aby USA opäť preskúmali svoje členstvo v UNESCO. Posudzovanie sa má ukončiť do 90 dní.
Vlajkovou loďou organizácie, vďaka ktorej sa dostala do povedomia širokej verejnosti, je program Svetové dedičstvo. Vznikol na základe Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z novembra 1972, platnosť nadobudol v decembri 1975. Dohovor vychádza z myšlienky, že na svete existujú miesta s takou výnimočnou hodnotou pre celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO je v súčasnosti zapísaných 1223 objektov a lokalít, z toho 952 kultúrnych, 231 prírodných a 40 zmiešaných lokalít zo 168 zmluvných štátov dohovoru.
Zo Slovenska bolo do Svetového dedičstva UNESCO dosiaľ zapísaných šesť kultúrnych a dve prírodné pamiatky. Kultúrnymi lokalitami sú Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Ďalej to sú Historické jadro mesta Bardejov, Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka a Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západný segment), ktoré sú spoločnou lokalitou s Nemeckom a Rakúskom.
Medzi prírodné lokality patria Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu, ktoré sú spoločnou lokalitou s Maďarskom a Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenská stopa v UNESCO okrem toho zahŕňa deväť prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), Sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican (2022).
Najnovším zápisom so slovenským pôvodom vo svetovom zozname UNESCO sa stalo Kovačické insitné umenie, ktoré je unikátnym odkazom slovenských krajanov v Srbsku. O tomto výnimočnom úspechu sa rozhodlo 3. decembra 2024 na zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v hlavnom meste Paraguaja v Asuncióne.
Zdroj:
https://mzv.sk/web/sdunesco/aktualne
http://www.unesco.sk/DedicstvoUNESCO
https://whc.unesco.org/en/list
Zdroj feed teraz.sk
