Narodil 2. decembra 1959 v Ružomberku, hokejovo vyrastal v Banskej Bystrici. Hrá?sku kariéru spojil najmä so Slovanom Bratislava, za ktorý odohral 12 sezón v rokoch 1976 – 1989. V jeho drese vytvoril pamätný útok s Mariánom Bezákom a Jánom Jaškom. Slovanu ostal verný aj po páde klubu do nižšej sú?aže v roku 1981. V tom roku prvýkrát štartoval na MS, z ktorých sa vrátil s bronzovou medailou. Na ?alších dvoch v rokoch 1982 a 1983 získal striebornú. V novembri 1981 utrpel v zápase proti Popradu vážne zranenie oka, ktoré ohrozilo jeho kariéru. Tá napokon pokra?ovala a vyústila do viacerých medzinárodných úspechov. Po úraze už do konca kariéry nastupoval s krytom, ktorý mu chránil o?i. V roku 1982 podpísal pä?ro?nú zmluvu s klubom Quebec Nordiques, no do NHL neodišiel ani po tom, ?o ho v roku 1987 draftoval klub Philadelphia Flyers. Sezónu 1987/1988 odohral na vojen?ine v Dukle Jihlava.
V tom ?ase už mal za sebou ZOH 1984 v Sarajeve, na ktorých získal striebro a najmä pamätný šampionát v Prahe, na ktorom doviedol ?eskoslovenskú reprezentáciu k jej poslednému spolo?nému titulu majstrov sveta. V tom období bol „mozog“ legendárneho útoku s Luká?om a Libom, ktorému v európskom hokeji dokázala konkurova? iba sovietska trojica Vladimir Krutov, Igor Larionov, Sergej Makarov. Rusnák vynikal mimoriadnym preh?adom v hre, citom pre prihrávku i technikou. Jeho poznávacím znamením bolo zakon?enie po obkrúžení bránky, o ktorom mnohí hovorili, že by si ho mal patentova?.
Napriek po?etným úspechom sa jeho reprezenta?ná kariéra skon?ila už vo veku 25 rokov. MS v roku 1986, ktoré boli pre neho jediné, z ktorých sa nevrátil s medailou (5. miesto), boli posledná ve?ká reprezenta?ná akcia v Rusnákovej kariére. Po nich ešte odohral tri sezóny vo federálnej lige vo farbách Slovana Bratislava. Celkovo v nej nastúpil do 436 zápasov, v ktorých strelil 186 gólov.
V roku 1989 zamieril do Fínska. V drese KalPa Kuopio odohral po?as štyroch sezón celkovo 178 zápasov s bilanciou 82 gólov a 114 asistencií. Aj v tomto klube sa stal legendou, o ?om sved?í aj jeho jednozna?ný triumf v ankete o najlepšieho klubového legionára uplynulého storo?ia. Zárove? ho vyhlásili za druhého najlepšieho krá?a Kuopia hne? za najvä?šou klubovou legendou Samim Kapanenom.
V roku 1993 síce figuroval medzi 44 hrá?mi, ktorých pozvali na sústredenie do Bojníc, no do rodiacej sa reprezentácie Slovenska sa neprebojoval a definitívne ukon?il hrá?sku kariéru. V drese ?SSR odohral 156 stretnutí, v ktorých strelil 68 gólov.
Po hrá?skej kariére bol v rokoch 1993 – 1995 v pozícii asistenta trénera Dušana Žižku v Slovane Bratislava. Na manažérskej pozícii pôsobil v Banskej Bystrici a v rokoch 2010 – 2014 bol manažér slovenského reprezenta?ného tímu do 20 rokov.
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štrnás? rokov pracoval v kancelárii prezidenta SR. V rokoch 2006 – 2015 bol ?len Výkonného výboru Slovenského zväzu ?adového hokeja, v ktorom sa venoval rozvoju hokeja v regiónoch. K oporám vtedajšej reprezentácie ?SSR patril nielen on, ale aj jeho manželka Eva (za slobodna Starovecká), ktorá patrila k elitným volejbalistkám Slávie UK Bratislava. Má dvoch synov – Dáriusa a Ondreja, ktorí sa tiež venovali hokeju.
Zdroj feed teraz.sk
