Narodil 2. decembra 1959 v Ružomberku, hokejovo vyrastal v Banskej Bystrici. Hráčsku kariéru spojil najmä so Slovanom Bratislava, za ktorý odohral 12 sezón v rokoch 1976 – 1989. V jeho drese vytvoril pamätný útok s Mariánom Bezákom a Jánom Jaškom. Slovanu ostal verný aj po páde klubu do nižšej súťaže v roku 1981. V tom roku prvýkrát štartoval na MS, z ktorých sa vrátil s bronzovou medailou. Na ďalších dvoch v rokoch 1982 a 1983 získal striebornú. V novembri 1981 utrpel v zápase proti Popradu vážne zranenie oka, ktoré ohrozilo jeho kariéru. Tá napokon pokračovala a vyústila do viacerých medzinárodných úspechov. Po úraze už do konca kariéry nastupoval s krytom, ktorý mu chránil oči. V roku 1982 podpísal päťročnú zmluvu s klubom Quebec Nordiques, no do NHL neodišiel ani po tom, čo ho v roku 1987 draftoval klub Philadelphia Flyers. Sezónu 1987/1988 odohral na vojenčine v Dukle Jihlava.
V tom čase už mal za sebou ZOH 1984 v Sarajeve, na ktorých získal striebro a najmä pamätný šampionát v Prahe, na ktorom doviedol československú reprezentáciu k jej poslednému spoločnému titulu majstrov sveta. V tom období bol „mozog“ legendárneho útoku s Lukáčom a Libom, ktorému v európskom hokeji dokázala konkurovať iba sovietska trojica Vladimir Krutov, Igor Larionov, Sergej Makarov. Rusnák vynikal mimoriadnym prehľadom v hre, citom pre prihrávku i technikou. Jeho poznávacím znamením bolo zakončenie po obkrúžení bránky, o ktorom mnohí hovorili, že by si ho mal patentovať.
Napriek početným úspechom sa jeho reprezentačná kariéra skončila už vo veku 25 rokov. MS v roku 1986, ktoré boli pre neho jediné, z ktorých sa nevrátil s medailou (5. miesto), boli posledná veľká reprezentačná akcia v Rusnákovej kariére. Po nich ešte odohral tri sezóny vo federálnej lige vo farbách Slovana Bratislava. Celkovo v nej nastúpil do 436 zápasov, v ktorých strelil 186 gólov.
V roku 1989 zamieril do Fínska. V drese KalPa Kuopio odohral počas štyroch sezón celkovo 178 zápasov s bilanciou 82 gólov a 114 asistencií. Aj v tomto klube sa stal legendou, o čom svedčí aj jeho jednoznačný triumf v ankete o najlepšieho klubového legionára uplynulého storočia. Zároveň ho vyhlásili za druhého najlepšieho kráča Kuopia hneď za najväčšou klubovou legendou Samim Kapanenom.
V roku 1993 síce figuroval medzi 44 hráčmi, ktorých pozvali na sústredenie do Bojníc, no do rodiacej sa reprezentácie Slovenska sa neprebojoval a definitívne ukončil hráčsku kariéru. V drese ČSSR odohral 156 stretnutí, v ktorých strelil 68 gólov.
Po hráčskej kariére bol v rokoch 1993 – 1995 v pozícii asistenta trénera Dušana Žižku v Slovane Bratislava. Na manažérskej pozícii pôsobil v Banskej Bystrici a v rokoch 2010 – 2014 bol manažér slovenského reprezentačného tímu do 20 rokov.
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štrnásť rokov pracoval v kancelárii prezidenta SR. V rokoch 2006 – 2015 bol člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja, v ktorom sa venoval rozvoju hokeja v regiónoch. K oporám vtedajšej reprezentácie ČSSR patril nielen on, ale aj jeho manželka Eva (za slobodna Starovecká), ktorá patrila k elitným volejbalistkám Slávie UK Bratislava. Má dvoch synov – Dáriusa a Ondreja, ktorí sa tiež venovali hokeju.
Zdroj feed teraz.sk
