„V klasickej metodike hrubého domáceho produktu (HDP) na jedného obyvate?a v parite kúpnej sily sa SR od roku 2016 pohla zo 73 % len na 76 % priemeru Európskej únie (EÚ). To je po Estónsku a ?esku tretia najnižšia hodnota v regióne, a v tomto ukazovateli nás za ten ?as predbehlo Po?sko, Rumunsko, Chorvátsko aj Ma?arsko,“ uviedli odborníci. Ak by sme použili len takzvané bežné ceny, a teda HDP na osobu v eurách, klesne pod?a nich Slovensko až na poslednú 11. prie?ku nášho regiónu.
Jednu z najhorších prie?ok obsadilo Slovensko aj v objeme prílevu priamych zahrani?ných investícií, horšie sa v rámci regiónu SVE umiestnilo už len Slovinsko a Lotyšsko. Ekonómovia priblížili, že firmy v automobilovom priemysle, ktorý je k?ú?ový pre slovenskú ekonomiku, uviedli ako dôvod napríklad vyššiu miestu cenu práce ?i pribúdanie nových nákladov v podobe vyššej dane zo zisku, ako aj novej dane z transakcií. V prieskume zahrani?ných obchodných komôr firmy tiež aktuálne najviac za ostatné roky uviedli, že by na Slovensku znovu neinvestovali.
Problém pre slovenskú ekonomiku predstavuje pod?a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR aj neefektívne ?erpanie eurofondov. „Po?as roka 2024 uplynulo 20. výro?ie vstupu Slovenska do EÚ, pri?om za tento ?as bola SR ?istým prijímate?om so sumou necelých 25,6 miliardy eur. Krajina však za ten ?as nedokázala plynulo ?erpa? dostupné zdroje a najviac sa ?erpalo vždy na konci príslušného programového obdobia,“ skonštatoval predseda NKÚ ?ubomír Andrassy.
Pripomenul, že NKÚ dlhodobo upozor?uje na neschopnos? Slovenska naplno využíva? potenciál prostriedkov EÚ na udržate?ný rozvoj krajiny. Prevažuje financovanie takzvaných mäkkých projektov na úkor strategických investícií, ktoré by priniesli dlhodobý pozitívny vplyv na ekonomiku a sociálne istoty obyvate?ov, vysvetlil Andrassy.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR tento nedostatok pripustilo. „Je pravda, že ?erpanie finan?ných prostriedkov z Programu Slovensko bolo doteraz pomalé, ?o spôsobilo viacero objektívnych aj systémových faktorov. Uvedomujeme si túto situáciu. Zárove? však robíme všetko pre to, aby sa tento trend zmenil,“ uviedol rezort informatizácie.
Mnohí odborníci zdôraz?ujú aj problém dlhodobej vízie smerovania ekonomiky SR, ktorá pod?a nich v našom štáte chýba. Na chýbajúcu perspektívu nedávno poukázal aj prezident SR Peter Pellegrini v správe o stave republiky. „Každá jedna vláda si stanoví svoje ciele od volieb do volieb a potom ich s vä?ším ?i menším úspechom nap??a. Zásadne nám však chýba dlhodobá vízia a perspektíva krajiny, ktorá by sa nemenila po každých vo?bách, ale ktorú by rešpektovali všetky vlády,“ povedal Pellegrini.
Zdroj feed teraz.sk
