By? na indexe znamená, že daný ?lovek je odložený. ?ím je vyznanejší, tým je odložený v hlbšom šuplíku. Kto zo sú?asníkov pozná meno Viliam Horná?ek? Asi nikto. Pre?o? Lebo Slovensko je rozdelené na množstvo skupín. O tom na koho bude svieti? slnko, kto bude v tieni a kto v úplnej tme rozhoduje politická garnitúra aktuálne pri moci. Pritom platí priama úmera, že ?ím vä?šia osobnos?, tým viacej nepriate?ov.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim pripomenú? o akú osobnos? v prípade akademického maliara Viliama Horná?ka ide. To, že sa narodil v Bratislave roku 1950, po strednej škole, promoval na Vysokej škole výtvarných umení, to, že získal titul a úspešne sa venoval, kresbe, ma?be, grafike, keramike, textilnému výtvarníctvu a zaradil sa do skupiny monumentalistov by z nášho poh?adu bolo dôležité, keby. Keby u tohto životného poslania zotrval. Mal všetky predpoklady by? úspešný. Ve? ho prirovnávali k Laluhovi, Brunovskému, Hložníkovi, Sýkorovi, Ondreji?kovi… .
Ale prišiel rok 1989. Nebudem rozobera? okolnosti zmeny. Ako hovorí opatrný klasik, kto si po?ká ten sa do?ká. Zatia? žijeme v historickej ponorke hlboko pod hladinou pravdy a s?ubovaná láska je iba chiméra. V tom roku sa však otvorilo vzácne historické okno zvrchovanosti národa a vidina jeho rovnocennosti.
Umelec musí ma? cit z ktorého ako zo studne ?erpá to, ?omu sa hovorí invencia. Slovák s ve?kým „S“, umelec, Viliam Horná?ek cítil skôr ako ktoko?vek iný, že nadišla historická chví?a pre národ z ktorého vzišiel. V roku 1990 odložil plátna, štetce, vyhnal múzy zo svojho ateliera. Otvoril dvere histórii. Vedel, že to musí by? práve teraz, alebo bohvie kedy ak vôbec. Vytvoril úžasnú skupinu obetavých, vzdelaných, národne orientovaných osobností za ktorými už bola vyoraná hlboká brázda. Skupina s jasným cie?om – deklarova? zvrchovanos? Slovenska prijala názov „Združeniu slovenskej inteligencie Korene“. To, že neskôr aj pri?inením ?eskej strany došlo k rozdeleniu spolo?ného, nespravodlivého štátu bola pridaná hodnota snaženia.
Združenie bolo naozaj širokospektrálne. Zoskupovalo umelcov (M. Laluha, J. Paulíny, J. Ka?ala, Á. Krá?); publicistov (J. Ferko, J. Handžárik, J. Darmo); pedagógov (J. Brejka); technikov (J. Binder, V. Baláž, O. Franko, V. Bezák); ekonómov (A. M. Húska, H. Ko?túch); historikov (M.S. ?urica, L. Deák, M. Ku?era, R. Marsina, I. Mrva, F. Vnuk). Pridali sa právnici (J. Cuper, M. ?i?, I. Gašparovi?, D. Šlosár, L. Chovanec, J. Švidro?); aj lekári (Š. Hrušovský, K.P. Virsík, J. Lakota). Zoznam je ove?a dlhší, ale podstatné sú výsledky. Práve tu, v umeleckom ateliéri sa rodila Deklarácia o zvrchovanosti Slovenska aj Ústava slovenskej republiky. Bol to práve Viliam Horná?ek a ?udia z jeho okolia, ?o presadzovali uzákonenie mati?ného návrhu Sloven?iny ako štátneho jazyka bez výnimky. Neúspešne ho obhajoval proti nesúhlasu predsedu parlamentu F. Mikloškovi. Neuspel ani s návrhom zákona o referende. Mal vážne výhrady proti vstupu Slovenska do vojenských paktov a neistých zoskupení. My až dnes vidíme akú jasnozrivos? mali ?lenovia ZSI-Korene a aké míny sa podarilo Mikloškovmu parlamentu položi? do základov mladého štátu.
Viacerí ?lenovia združenia sa po zásluhe a so spo?ahlivou garanciou obhajoby potrieb nášho národa dostali do Federálneho zhromaždenia. Aj oni sa pri?inili o to, aby sa okno historickej príležitosti nezatvorilo. Dejepisy ml?ia a z hrdinov sa v mnohých prípadoch stali nežiaduce osobnosti. To postihlo aj Viliama Horná?ka. Ve? si len spome?me na prezidentské ocenenia rôznych adlátusov s doslova protislovenským správaním. Možno aj preto. Ale mali sme aj slovenského prezidenta a tiež ni?.
Nie všetci zabudli. Viliam Horná?ek bol poctený ?estným ob?ianstvom obcí Veselé pri Pieš?anoch a Hrochoti, bola mu udelená Pocta ministra kultúry SR, pocta ZSvŠ Zlaté pero, ?estné uznanie Prometheus – Za osobnú obetavos? pre dobro všetkých, aj medaila Pro Patria – Za zásluhy o rozvoj slovenského národa. Je nosite?om Radu Andreja Hlinku I. stup?a – Za mimoriadne osobné zásluhy o vznik Slovenskej republiky.
Tento rok sa Viliam Horná?ek dožil 75. rokov. Spomenul si na to, že je akademický maliar. Podarilo sa mu zozbiera? torzo svojej maliarskej tvorby 1967 1990 a 16. novembra t. r. ju inštalova? v galérii ArtŠrot ( Bratislava, Karadži?ova 57). Výstava je od 10. do 18. hodiny prístupná verejnosti až do konca mesiaca.
Spomenul som si na výrok ešte jednej uctievanej pochybnej osoby. Svojho ?asu povedal – „To jsou ty paradoxy“ . Kým Slovák Viliam Horná?ek prežíva politickú nevraživos?, antislovák Mikloško opä? múti vodu v parlamente.
Zdroj feed zsi.sk
