Hoci je maďarská spoločnosť vrátane slovenskej menšiny politicky rozdelená, z pohľadu národnostných záujmov prevládajú pozitíva, podčiarkol Paulik. Podarilo sa totiž zastaviť úpadok národnostného povedomia a školstva, ktorý charakterizoval predchádzajúce obdobie.
„Priaznivci Orbána samozrejme vidia toto obdobie aj zo svojho pohľadu ako veľmi úspešné. Tí druhí, ktorým skôr vadia spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali za týchto 16 rokov, tí sú zase proti (Orbánovej vláde). Ale keď si to vezmem z pohľadu tunajších Slovákov, tak si myslím, že obdobie po zmene politického režimu bolo z nášho pohľadu naozaj úspešné. Nastali zmeny, ktoré našu národnosť trošku posunuli iným smerom, lebo predchádzajúce obdobie bolo o postupnom klesaní národnostného povedomia, národnostného školstva ako takého. Školský systém prakticky zanikal, kultúra stagnovala, teda nemali sme inštitúcie, nemali sme finančnú podporu v rámcoch, aké odvtedy vznikli,“ povedal parlamentný hovorca.
Prínosom podľa jeho slov je aj skutočnosť, že Slováci sa spolu s ďalšími 12 oficiálne uznanými národnostnými menšinami dostali do parlamentu.
„S tým, že sa pred 12 rokmi národnostní hovorcovia dostali do parlamentu, úplne inak pristupujú aj k nám parlamentní poslanci a aj vládni predstavitelia ako predtým a máme úplne iné možnosti. Objavili sa možnosti, ktoré dovtedy neboli, začali sme budovať školský systém, ktorý máme vo svojej samospráve, spravujeme si nové kultúrne zariadenia, máme nové spoločenské priestory, dostávame omnoho vyššiu podporu na to, aby tieto inštitúcie vedeli fungovať,“ zdôraznil.
Pokiaľ ide o voličské preferencie, slovenská komunita, ktorú tvoria najmä starší a konzervatívnejšie orientovaní ľudia, dlhodobo inklinuje k podpore aktuálne vládnucej strany. Tento trend potvrdzujú aj stretnutia v regiónoch, kde členovia komunity oceňujú najmä viditeľné výsledky v podobe obnovených spoločenských priestorov a rozširujúcich sa možností pre organizovanie národnostného života.
Súčasná nálada v celej maďarskej spoločnosti sa podľa slov Paulika vyznačuje postupnou stratou počiatočného optimizmu z čias vstupu do európskych štruktúr, pričom niekdajšiu nádej na lepšiu budúcnosť vystriedal skepticizmus a únava z vyostreného boja na politickej scéne.
„Ja sa stretávam hlavne s členmi našej komunity, a to sú tí starší ľudia, ktorí by chceli mať predovšetkým pokoj. Na druhej strane, keď sa ich spýtam, tak každá rodina má zopár detí pracujúcich niekde v zahraničí. Keď to začneme analyzovať, prečo odišli, prečo sa nevrátia, tak už potom ten obraz je zložitejší, to vidno v celej spoločnosti v Maďarsku, ako keby sa nádej stratila,“ podotkol predstaviteľ slovenskej menšiny.
Hoci sa životná úroveň obyvateľstva Maďarska dlhodobo zlepšovala, v posledných rokoch nastala citeľná stagnácia, ktorá spolu s odchodom mladých ľudí do zahraničia prehlbuje neistotu a pocit, že výsledok volieb už neprinesie žiadnu zásadnú pozitívnu zmenu. Ľudia, najmä staršia generácia, túžia skôr po pokoji než po neustálych konfliktoch v parlamente. Svoje politické preferencie majú už pevne ustálené a neveria, že víťazstvo ktorejkoľvek strany dokáže vrátiť vieru v lepšie smerovanie krajiny, povedal Paulik.
Príslušníci slovenskej národnosti v Maďarsku budú mať 12. apríla 2026 v parlamentných voľbách možnosť už štvrtýkrát voliť svojho zástupcu. Národnostní voliči v Maďarsku majú možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky tej-ktorej národnosti. V druhom prípade sa však musia osobitne zaregistrovať. Na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30.000 voličov, čo nie je možné, pretože ani podľa štatistiky nemajú toľkých členov svojej komunity. Paulik je opäť lídrom kandidátky národnostnej listiny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), a ak v zmysle volebného zákona za kandidátku zahlasuje najmenej jeden národnostný volič, tak automaticky postúpi do parlamentu ako parlamentný hovorca Slovákov.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Zdroj feed teraz.sk
