Etnológ a kulturológ Lenovský prednáša na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave viacero disciplín zameraných na problematiku Slovákov žijúcich vo svete.
Krajanský svet má podľa neho viacero podôb a ak by sme ho definovali podľa vzorcov z minulosti, dospeli by sme k záveru, že ani v Maďarsku už takmer neexistuje. „Ale ak reflektujeme meniacu sa realitu a obsahovú náplň krajanskosti – čo znamená dnes pojem ‚Slováci v Maďarsku‘, tak to znamená aj to, že mladí ľudia, ktorí nevedia ani ceknúť po slovensky, sa odrazu chcú naučiť po slovensky, alebo v školách, v slovenských dedinách, kde sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk, domáci dávajú svoje deti na slovenčinu, dokonca aj z maďarských rodín. Majú na to svoje dôvody: tie sú rozmanité a teraz väčšinou praktické. Takže ten svet (krajanov v Maďarsku) sa zmenil, ale existuje,“ reagoval etnológ na otázku situácie Slovákov v Maďarsku.
Dôležitým momentom pri výskume Slovákov v Maďarsku bolo v roku 1990 založenie VÚSM, v ktorom od začiatku pôsobili špičkoví etnológovia, literárni vedci a historici. „Zmobilizovala sa pomerne silná skupina bádateľov združených vo VÚSM, ktorí spolupracovali aj s kolegami na Slovensku: z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) alebo aj z iných univerzít, kde sa zaoberali touto problematikou – či už Slovákmi v Maďarsku alebo širšie v priestore Dolnej zeme. Výskumný ústav pravidelne organizuje vedecké konferencie a národopisné výskumné tábory,“ povedal Lenovský.
Každé dva roky VÚSM pozýva bádateľov a študentov z Maďarska, Slovenska, niekedy aj z Českej republiky a Poľska venujúcich sa tejto problematike vždy do inej lokality v Maďarsku so slovenským osídlením.
Lenovský skúmal život Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Kanade, USA i v Argentíne. „Etnogenéza Slovákov v Chorvátsku a Maďarsku je za ostatné desaťročia podobná ako u Slovákov v Argentíne a napríklad etnogenéza Slovákov vo Vojvodine alebo v Rumunsku je od nich úplne odlišná. V krajinách, kde Slováci zaujímali vyššie pozície v pomyselnej spoločenskej a ekonomickej hierarchii, tam akoby sa viac manifestovala tá slovenskosť a slovenská identita. A v krajinách alebo v spoločnostiach, kde Slováci zaujímali nižšie pozície, tam to bolo akoby skrytejšie a buď to zaniklo, alebo sa to radšej presunulo z etnickej roviny do kultúrnej, do roviny kultúrneho dedičstva predkov,“ spresnil etnológ.
Podľa jeho slov toto je aj prípad Maďarska, ale napríklad aj Argentíny, pretože vystupovať v daných komunitách so slovenským osídlením cez etnickú stránku bolo vo viacerých obdobiach nedávnej minulosti „nebezpečné, horúce, nemilé, riskantné či nepríjemné, niekedy bola proste taká atmosféra“.
„Tí obyčajní ľudia za to zvyčajne nemohli – ani z majority, ani z minority, atmosféra sa prosto menila a ľudia na to museli nejako reagovať,“ spresnil Lenovský. „Mnohokrát reagovali tak, že sa stiahli alebo svoju identitu neprezentovali ako etnickú, ale ako kultúrnu, lebo kultúrna identita ani v súčasnosti nevyvoláva takú pozornosť ako etnické záležitosti,“ dodal.
„V Maďarsku sa podarilo inštitucionalizovať mnohé kľúčové záležitosti kultúrneho dedičstva a identity slovenského sveta, ale najmä ako záležitosti lokálne alebo regionálne či kultúrne, nie ako etnické. Keby sa táto inštitucionalizácia neuskutočnila, tak krajanská kultúra by bola niekde úplne inde, určite by nežila vo svojom prirodzenom prostredí lokálnych societ na dedinách a z veľkej časti by zanikla,“ zdôraznil.
K otázke počtu Slovákov žijúcich v Maďarsku Lenovský povedal, že odhady sa niekoľko rokov pohybovali okolo 100.000 až 105.000, pričom aktuálne údaje podľa sčítania obyvateľov hovoria o 30.000 Slovákoch v Maďarsku. Upozornil však, že dôležitá je definícia Slováka v Maďarsku. Jednotlivé cenzy totiž určovali Slováka v Maďarsku podľa rôznych kritérií: nielen podľa toho, že či sa k slovenskosti hlási alebo nie, ale niekedy aj podľa znalosti či aktívneho používania slovenského jazyka či vyjadrenia svojho vzťahu ku kultúre a národnosti. Vždy vyšlo iné číslo: od 15.000 do 30.000.
S počtami je to diskutabilné, pretože na otázku, kto je Slovák v Maďarsku, Slovák v Argentíne alebo Slovák v Kanade, možno odpovedať podľa Lenovského jednoznačne len ťažko. „Aktuálne sa hovorí o tom, že počet Slovákov v Maďarsku je okolo 30.000 – aj keď, samozrejme, občanov Maďarska so slovenským pôvodom sú státisíce. Ide najmä o to, kým sa ľudia so slovenským pôvodom sami cítia byť a za koho sa sami seba považujú. V Argentíne je situácia podobná. Podľa odhadov tam žije asi 100.000 potomkov slovenských, československých aj českých migrantov, pričom svoj pôvod deklaruje asi 1500 – 2000 z nich. A v krajanských spolkoch ich je spolu aktívnych asi 1000 až 1500,“ konštatoval.
Multietnickosť Argentíny je výsledkom toho, že počas uplynulých sto rokov – teda štyroch generácií – vznikla situácia, keď prevládajú etnicky zmiešané manželstvá. „Dnes je bežné, keď Argentínčan, ktorý sa hlási za Slováka, má len jedného starého rodiča alebo prastarého rodiča zo Slovenska a iných predkov má z Talianska, Portugalska, Pakistanu a z ďalších krajín. Ak teda v Európe – alebo v našich slovensko-maďarských podmienkach – hovoríme o zmiešanej rodine, tak maximálne máme na mysli dve, najviac tri etniká, a to najmä Slováci-Nemci alebo Slováci-Maďari. V argentínskych podmienkach, kde ostatných sto rokov spolu žijú príslušníci 30 pôvodných kmeňov a desiatky všetkých možných európskych, amerických a ázijských etník, si niekedy človek môže vybrať zo štyroch pôvodov. Tam keď Argentínčan vyjadrí svoj slovenský pôvod, tak väčšina z nich si môže vybrať zopár ďalších pôvodov. Pre etnológa je veľmi zaujímavé skúmať, prečo si tam krajan-potomok z tých možností, ktoré nejeden z nich má, vyberie práve slovenskú,“ uzavrel profesor Lenovský, ktorý aktuálne skúma slovenské komunity v Argentíne a Kanade.
Zdroj feed teraz.sk
