Etnológ a kulturológ Lenovský prednáša na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave viacero disciplín zameraných na problematiku Slovákov žijúcich vo svete.
Krajanský svet má pod?a neho viacero podôb a ak by sme ho definovali pod?a vzorcov z minulosti, dospeli by sme k záveru, že ani v Ma?arsku už takmer neexistuje. „Ale ak reflektujeme meniacu sa realitu a obsahovú nápl? krajanskosti – ?o znamená dnes pojem ‚Slováci v Ma?arsku‘, tak to znamená aj to, že mladí ?udia, ktorí nevedia ani ceknú? po slovensky, sa odrazu chcú nau?i? po slovensky, alebo v školách, v slovenských dedinách, kde sa vyu?uje sloven?ina ako cudzí jazyk, domáci dávajú svoje deti na sloven?inu, dokonca aj z ma?arských rodín. Majú na to svoje dôvody: tie sú rozmanité a teraz vä?šinou praktické. Takže ten svet (krajanov v Ma?arsku) sa zmenil, ale existuje,“ reagoval etnológ na otázku situácie Slovákov v Ma?arsku.
Dôležitým momentom pri výskume Slovákov v Ma?arsku bolo v roku 1990 založenie VÚSM, v ktorom od za?iatku pôsobili špi?koví etnológovia, literárni vedci a historici. „Zmobilizovala sa pomerne silná skupina bádate?ov združených vo VÚSM, ktorí spolupracovali aj s kolegami na Slovensku: z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) alebo aj z iných univerzít, kde sa zaoberali touto problematikou – ?i už Slovákmi v Ma?arsku alebo širšie v priestore Dolnej zeme. Výskumný ústav pravidelne organizuje vedecké konferencie a národopisné výskumné tábory,“ povedal Lenovský.
Každé dva roky VÚSM pozýva bádate?ov a študentov z Ma?arska, Slovenska, niekedy aj z ?eskej republiky a Po?ska venujúcich sa tejto problematike vždy do inej lokality v Ma?arsku so slovenským osídlením.
Lenovský skúmal život Slovákov v Ma?arsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Kanade, USA i v Argentíne. „Etnogenéza Slovákov v Chorvátsku a Ma?arsku je za ostatné desa?ro?ia podobná ako u Slovákov v Argentíne a napríklad etnogenéza Slovákov vo Vojvodine alebo v Rumunsku je od nich úplne odlišná. V krajinách, kde Slováci zaujímali vyššie pozície v pomyselnej spolo?enskej a ekonomickej hierarchii, tam akoby sa viac manifestovala tá slovenskos? a slovenská identita. A v krajinách alebo v spolo?nostiach, kde Slováci zaujímali nižšie pozície, tam to bolo akoby skrytejšie a bu? to zaniklo, alebo sa to radšej presunulo z etnickej roviny do kultúrnej, do roviny kultúrneho dedi?stva predkov,“ spresnil etnológ.
Pod?a jeho slov toto je aj prípad Ma?arska, ale napríklad aj Argentíny, pretože vystupova? v daných komunitách so slovenským osídlením cez etnickú stránku bolo vo viacerých obdobiach nedávnej minulosti „nebezpe?né, horúce, nemilé, riskantné ?i nepríjemné, niekedy bola proste taká atmosféra“.
„Tí oby?ajní ?udia za to zvy?ajne nemohli – ani z majority, ani z minority, atmosféra sa prosto menila a ?udia na to museli nejako reagova?,“ spresnil Lenovský. „Mnohokrát reagovali tak, že sa stiahli alebo svoju identitu neprezentovali ako etnickú, ale ako kultúrnu, lebo kultúrna identita ani v sú?asnosti nevyvoláva takú pozornos? ako etnické záležitosti,“ dodal.
„V Ma?arsku sa podarilo inštitucionalizova? mnohé k?ú?ové záležitosti kultúrneho dedi?stva a identity slovenského sveta, ale najmä ako záležitosti lokálne alebo regionálne ?i kultúrne, nie ako etnické. Keby sa táto inštitucionalizácia neuskuto?nila, tak krajanská kultúra by bola niekde úplne inde, ur?ite by nežila vo svojom prirodzenom prostredí lokálnych societ na dedinách a z ve?kej ?asti by zanikla,“ zdôraznil.
K otázke po?tu Slovákov žijúcich v Ma?arsku Lenovský povedal, že odhady sa nieko?ko rokov pohybovali okolo 100.000 až 105.000, pri?om aktuálne údaje pod?a s?ítania obyvate?ov hovoria o 30.000 Slovákoch v Ma?arsku. Upozornil však, že dôležitá je definícia Slováka v Ma?arsku. Jednotlivé cenzy totiž ur?ovali Slováka v Ma?arsku pod?a rôznych kritérií: nielen pod?a toho, že ?i sa k slovenskosti hlási alebo nie, ale niekedy aj pod?a znalosti ?i aktívneho používania slovenského jazyka ?i vyjadrenia svojho vz?ahu ku kultúre a národnosti. Vždy vyšlo iné ?íslo: od 15.000 do 30.000.
S po?tami je to diskutabilné, pretože na otázku, kto je Slovák v Ma?arsku, Slovák v Argentíne alebo Slovák v Kanade, možno odpoveda? pod?a Lenovského jednozna?ne len ?ažko. „Aktuálne sa hovorí o tom, že po?et Slovákov v Ma?arsku je okolo 30.000 – aj ke?, samozrejme, ob?anov Ma?arska so slovenským pôvodom sú státisíce. Ide najmä o to, kým sa ?udia so slovenským pôvodom sami cítia by? a za koho sa sami seba považujú. V Argentíne je situácia podobná. Pod?a odhadov tam žije asi 100.000 potomkov slovenských, ?eskoslovenských aj ?eských migrantov, pri?om svoj pôvod deklaruje asi 1500 – 2000 z nich. A v krajanských spolkoch ich je spolu aktívnych asi 1000 až 1500,“ konštatoval.
Multietnickos? Argentíny je výsledkom toho, že po?as uplynulých sto rokov – teda štyroch generácií – vznikla situácia, ke? prevládajú etnicky zmiešané manželstvá. „Dnes je bežné, ke? Argentín?an, ktorý sa hlási za Slováka, má len jedného starého rodi?a alebo prastarého rodi?a zo Slovenska a iných predkov má z Talianska, Portugalska, Pakistanu a z ?alších krajín. Ak teda v Európe – alebo v našich slovensko-ma?arských podmienkach – hovoríme o zmiešanej rodine, tak maximálne máme na mysli dve, najviac tri etniká, a to najmä Slováci-Nemci alebo Slováci-Ma?ari. V argentínskych podmienkach, kde ostatných sto rokov spolu žijú príslušníci 30 pôvodných kme?ov a desiatky všetkých možných európskych, amerických a ázijských etník, si niekedy ?lovek môže vybra? zo štyroch pôvodov. Tam ke? Argentín?an vyjadrí svoj slovenský pôvod, tak vä?šina z nich si môže vybra? zopár ?alších pôvodov. Pre etnológa je ve?mi zaujímavé skúma?, pre?o si tam krajan-potomok z tých možností, ktoré nejeden z nich má, vyberie práve slovenskú,“ uzavrel profesor Lenovský, ktorý aktuálne skúma slovenské komunity v Argentíne a Kanade.
Zdroj feed teraz.sk
