Podľa najnovších predbežných údajov ŠÚ miera úspor v 2. štvrťroku 2025 dosiahla len 6,1 %. Celkový objem hrubých úspor, ktorý medziročne klesol takmer o štvrtinu (24 %), dosiahol 1,26 miliardy eur. V minulom roku miera úspor predstavovala 8,2 %, čo bola tiež hodnota pod dlhodobým priemerom.
„Celková hodnota úspor slovenských domácností sa však v jednotlivých štvrťrokoch kalendárneho roka výrazne odlišuje. Z hľadiska vývoja ukazovateľov za prvé dva štvrťroky 2025 k nižšej miere tvorby úspor prispel aj fakt, že medziročne rýchlejšie rástla konečná spotreba domácností ako celková hodnota hrubých disponibilných príjmov,“ priblížili štatistici.
V eurozóne podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla v 2. štvrťroku miera úspor v priemere 15,45 % a v celej Európskej únii (EÚ) 14,97 %. Z krajín EÚ, ktoré doteraz zverejnili údaje, mali nadpriemerne vysokú mieru úspor domácnosti v Nemecku (19,20 %), Francúzsku (18,72 %), Švédsku (18,62 %) a v Českej republike (17,92 %).
Miera úspor vyjadruje, koľko percent z celkových čistých príjmov domácnosti neminuli na celkovú spotrebu. Štatistici pripomenuli, že v období pred pandémiou sa tento ukazovateľ pohyboval nad úrovňou 10 %. Počas pandémie COVID-19 úspory domácnosti krátkodobo vzrástli na takmer 12 %, a to najmä v dôsledku uzavretej ekonomiky a obmedzených možností míňania. Tento efekt však postupne po znovuotvorení ekonomiky vyprchal a úroveň úspor následne klesla.
Podľa spotrebiteľského barometra, ktorý každý mesiac sleduje nálady obyvateľstva, si za uplynulý rok (od júla 2024 do júla 2025) dokázalo odkladať časť príjmov 45 až 50 % domácností. Naopak, 13 až 16 % domácností uvádzalo, že nedokázalo sporiť a muselo siahnuť na úspory alebo žiť na dlh. Vyrovnaný rozpočet, teda život „od výplaty k výplate“, uvádzalo 33 až 38 % domácností.
Podobne hodnotí obyvateľstvo podľa ŠÚ aj celkové podmienky na sporenie z hľadiska hospodárskej situácie na Slovensku. „V priebehu posledného roka slovenskí spotrebitelia vnímali podmienky na sporenie horšie ako v predchádzajúcom období, stále však optimistickejšie ako je dlhodobý priemer. Súčasné podmienky považovalo za vhodné na sporenie 27 – 31 % respondentov. Naopak, 40 – 62 % spotrebiteľov hodnotilo aktuálne obdobie ako nevhodné na sporenie,“ vyčíslili štatistici.
Z hľadiska očakávaní spotrebiteľov na vývoj v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepšenie stavu úspor očakáva 39 % respondentov, kým 56 % nepredpokladá, že by v blízkej budúcnosti dokázali významnejšie nasporiť. „Hoci išlo o medziročné zhoršenie, výsledky aj tu stále mierne presahujú dlhodobý priemer,“ doplnil ŠÚ SR.
Zdroj feed teraz.sk
