Celkove hral v 140 filmoch, ale legendárny komik a herec Louis de Funés sa stal skuto?nou hviezdou až po pä?desiatke. Všetky svoje známe a dodnes ob?úbené filmy, najmä žandárske komédie ?i komédie o Fantomasovi, nakrútil v rokoch 1964 až 1983. V stredu 31. júla uplynie od jeho narodenia 110 rokov.
Louis Germain David de Funés de Galarza sa narodil 31. júla 1914 v Courbevoie na predmestí Paríža. Obaja jeho rodi?ia pochádzali zo Sevilly a v hlavnom meste Francúzska žili v tom ?ase iba šes? rokov, od roku 1908. Už v škole zabával mladý Fufu spolužiakov, ako mu vtedy hovorili, schopnos?ou odpozorova? a napodobni? ?udí okolo seba.
Avšak kým sa stal hercom vystriedal viacero profesií. Bol fotografom, kožušníkom aj aranžérom výkladov. Od konca 30. rokov 20. storo?ia sa uchytil ako klavirista v kaviar?ach. Už vtedy rozosmieval publikum grimasami a gestami a za?al pomýš?a? o hereckej dráhe. V rokoch 1941 – 1942 navštevoval hereckú školu René Simona. Tu spoznal herca Daniela Gélina, ktorý mu otvoril cestu k prvým malým divadelným úlohám i k filmovému debutu. Bola ním snímka Barbizonovo pokušenie, ktorú nakrútil v roku 1946.
Po šes? rokov trvajúcom nevydarenom manželstve s Germaine Carroyerovou, s ktorou mali spolo?ne syna Daniela, spoznal Funés svoju životnú lásku. Jeho druhá manželka Jeanne-Augustine Barthelémy de Maupassant pochádzala z rodiny slávneho francúzskeho prozaika Guy de Maupassanta. Svadbu mali v roku 1943 a spolu strávili 40 rokov. Narodili sa im dvaja synovia, Patrick a Olivier, ktorý sa síce dal na dráhu pilota, no s otcom ú?inkoval v nieko?kých filmoch.
Hoci sa Louis de Funés po roku 1945 stal profesionálnym hercom, úspech prichádzal len postupne. Napríklad v roku 1951 sa objavil v dvanástich filmoch, ale iba v jednom vyslovil aspo? vetu.
Zlom nastal v roku 1958, kedy doslova zažiaril v komédii Oskar. Hra sa do?kala 600 repríz a Funés sa v nej prejavil ako zdatný improvizátor a autorský herec, ktorý si sám vymýš?al vä?šinu gagov.
Postupne prichádzali aj hlavné úlohy vo filmoch, tiež v komédii Pouic Pouic, ktorú v roku 1963 nakrútil Jean Girault. A práve tento režisér sa postaral o prelom vo Funésovej kariére, ke? ho v roku 1964 obsadil do komédie Žandár zo Saint Tropéz.
Parodovanie snaživých, no obmedzených mužov zákona spolu s atraktívnym prostredím prímorského letoviska urobili zo Žandárov hit, ktorý sa do?kal ?alších piatich pokra?ovaní: Žandár v New Yorku (1965), Žandár sa žení (1968), Žandár vo výslužbe (1970), Žandár a mimozemš?ania (1979) a napokon Žandár a žandárky (1982).
V žandárskych komédiách ho dlhé roky daboval vynikajúci ?eský herec František Filipovský. Aj samotný komik Louis de Funés ozna?il Filipovského dabing žandára zo St. Tropez za neprekonate?ný.
V roku 1964 mala premiéru tiež prvá z filmovej trilógie komédií o Fantomasovi, v ktorých Funés stvárnil cholerického komisára Juvea. Pre ve?ký úspech nasledovali pokra?ovania Fantomas sa hnevá (1965) a Fantomas kontra Scotland Yard (1967).
S komikom Bourvillom si zahral v roku 1965 vo filme Smoliar. ?alej nasledovali snímky Ve?ký flám (1966), Grand restaurant pána Septima (1966), Piti Piti Pa (1970), historický film Rozmary mocných (1971), komédia Krídelko alebo stehienko (1976) a Jeden hot a druhý ?ihi (1978).
Slávny komik, nosite? Radu ?estnej légie a držite? Cézara za celoživotné dielo, zomrel 27. januára 1983 vo svojom zámku v Clermont, 15 kilometrov od Nantes. Zámok mal 365 okien, aby každý de? v roku mohli jedno umy?, hovorieval Louis de Funés.
Zdroj: https://www.csfd.sk/tvorca/1997-louis-de-funes/biografia
Zdroj feed teraz.sk
