„Je to významné architektonické dielo povojnového obdobia socialistického realizmu, ktoré v sebe zah??a nieko?ko funkcií, je to pamätník a zárove? vojenský cintorín. Najvä?šie nepochopenie Slavína vidím v spolitizovaní jeho odkazu,“ skonštatoval Ková?.
Myšlienka postavi? v Bratislave pamätník na po?es? padlým vojakom ?ervenej armády vznikla krátko po druhej svetovej vojne. Ambíciou bolo vytvori? monument, ktorý by spolu s Bratislavským hradom tvoril dominantu mesta a bol dobre vidite?ný z viacerých mestských lokalít. Verejnú sú?až vyhlásili v roku 1953, svoje návrhy v duchu socialistického realizmu prihlásilo viacero vtedajších popredných architektov a sochárskych umelcov.
Ví?azným sa stal projekt sochára a architekta Jána Svetlíka, ktorý stvárnil pamätník ako vertikálne koncipovaný vysoký pilier zakon?ený sochou vojaka s ví?aznou vlajkou. Autorom sochy sa stal Alexander Trizuljak. Pamätník vybudovali v rokoch 1957 až 1960 v priestore už existujúceho pohrebiska padlých vojakov. Tvorí ho šes? masových hrobov a 317 individuálnych hrobov, kde je pochovaných 6845 vojakov a dôstojníkov, príslušníkov druhého ukrajinského frontu. Okrem vojakov je na Slavíne pochovaných aj 100 civilných vojnových obetí, ktoré zomreli v nemocniciach ?ervenej armády.
Pamätník Slavín je majetkom hlavného mesta, spravuje ho mestská organizácia Marianum. Zabezpe?uje údržbu areálu, v kompetencii má aj starostlivos? o umelecké objekty Slavína ?i sanácie. V roku 2020 napríklad zreštaurovali sklobetónovú stropnú vitráž obradnej siene, v roku 2023 zreštaurovali súsošie na nástupnej ploche k obradnej sieni.
V postupnej obnove objektu chce mestská organizácia pokra?ova?. Zámerom je kompletná obnova dlažby vrátane schodísk ?i vybudovanie verejnej toalety. Ale aj vytvorenie múzea druhej svetovej vojny v suteréne pamätníka. „Tieto zámery si vyžadujú zna?né finan?né zdroje, ktoré sú rozpo?tované v pôvodných rozpo?toch z roku 2020 v objeme 4,5 milióna eur. Objem nákladov nie je mestská organizácia schopná zabezpe?i? z vlastných zdrojov,“ poznamenal Ková?.
Idea zriadi? na Slavíne múzeum vojenskej histórie je pod?a riadite?a pôvodným zámerom pri spracúvaní návrhu obnovy pamätníka. V tom období bola realizovaná technická analýza stavu podzemných priestorov pod pamätníkom. Vypracovaný komplexný stavebno-technický posudok však identifikoval poruchy stavby pamätníka a nevyhovujúce tepelné a vlhkostné izola?né parametre suterénnych priestorov. Na to, aby sa mohlo pokra?ova? v úvahách, bude preto pod?a neho nevyhnutné najprv tieto nedostatky odstráni?, ?o závisí od finan?ných zdrojov.
Slavín sa stal rýchlo ob?úbeným miestom stretnutí Bratislav?anov i vyh?adávaným cie?om turistických sprievodcov. Pod?a riadite?a mestskej organizácie si však treba uvedomi?, že je to národná kultúrna pamiatka a zárove? vojenský cintorín, teda pietne miesto posledného odpo?inku. Návštevníkov na to upozor?ujú aj informa?né tabule v piatich jazykoch.
Medzinárodne zrozumite?né piktogramové zna?enie upozor?uje napríklad návštevníkov na to, že udržiavané zelené plochy nie sú oddychovou zónou, nemá sa teda na ne vstupova? ani líha?. Aktuálne neevidujú žiadny podnet na takéto nevhodné správanie návštevníkov, na rozdiel od minulosti. V sú?asnosti sú však pod?a riadite?a problémom niektorí majite?a psov, ktorí ignorujú zna?enie a nemajú ich na vôdzkach. Zdôraz?uje tiež, že Slavín nie je miesto ur?ené na športovanie. „Inline kor?uliari ?i skejtbordisti by si preto mali zvoli? pre svoje zá?uby vhodnejšie miesto a rešpektova? zna?enie,“ odkázal Ková?.
V roku 2022 riešila mestská organizácia v spolupráci s pamiatkarmi poškodenie pamätníka farebným náterom.
Zdroj feed teraz.sk
