Mladý ?eský vedec Leonard Walletzký onedlho odletí do Spojených štátov, kde sa ako študent prestížnej Harvardovej univerzity bude venova? poruchám autistického spektra. Nadviaže tak na svoju výskumnú prácu, v ktorej prišiel s teóriou, kde sa vlastne autizmus vzal.
Walletzkého mladšiemu bratovi Martinovi lekári v troch rokoch diagnostikovali nízkofunk?ný autizmus. Vyrastanie s chlapcom, ktorý je hlu?ný, sám seba hryzie a ob?as je agresívny, vedcovi ur?ilo životný cie? – skúma? poruchu autistického spektra.
„Autizmus je genetická porucha, to sa dnes už vie. Nemôže za to správanie matky ani vakcinácia, ale genetická predispozícia. M?a zaujímal práve ten genetický pôvod, základná genetická diagnóza. Problém je, že v ?esku sa tým nikto príliš nezaoberá, a tak som vyh?adal expertov v zahrani?í,“ uvádza Walletzký.
Mladý vedec napísal na americkú Cornellovu univerzitu, ktorá patrí k najlepším v oblasti neurovied. „Mentorka Sabrina Leddyová, ktorá je odborní?kou na špecifické ?asti našej DNA, mi pomohla navrhnú? štúdiu. Rozhodli sme sa, že na to pôjdeme bioinformaticky, ?o znamená, že sme vo?ne prístupné dáta prehnali špeciálne zostaveným programom,“ vysvet?uje Walletzký.
Štúdia prepája fungovanie imunitného systému a genetické faktory, ktoré sa prejavujú ako ur?itý druh autizmu. „I ke? je autizmus ve?mi rozmanitá diagnóza, a preto sa hovorí o spektre porúch, autisti majú všeobecne v mozgu tak trochu zbláznený imunitný systém. A nikto nevie pre?o. Skúmal som, ako by to mohli ovplyv?ova? naše gény. Mám celkom solídny základ pre to, aby som mohol poveda?, že pokia? nefungujú dobre ur?ité ?asti našej DNA, vytvorí sa príliš ve?a imunitných proteínov, a to potom robí neplechu,“ dodal vedec.
Pod?a novej štúdie môže by? 7000 krokov denne dostato?ných na ochranu pred mnohými chorobami vrátane demencie, srdcových chorôb ?i pred?asnej smrti. Vyplýva to z analýzy odborníkov z Univerzity v Sydney, ktorú zverejnil ?asopis Lancet Public Health.
Hoci viacero odborníkov odporú?a robi? 10.000 krokov denne, niektorým sa tento cie? zdá ?ažko dosiahnute?ný. Najnovšie výskumy však nazna?ujú, že aj pri menšom po?te je možné dosiahnu? „zna?né“ zdravotné prínosy.
Vedci zistili, že už 4000 krokov denne znižuje zdravotné riziká v porovnaní s ve?mi nízkou úrov?ou aktivity. „Hoci 10.000 krokov denne môže by? stále reálnym cie?om pre tých, ktorí sú aktívnejší, 7000 krokov denne je spojené s klinicky významným zlepšením zdravotného stavu a pre niektorých môže by? realistickejším a dosiahnute?nejším cie?om,“ uviedli autori. Zdôraznili však, že viac krokov prináša viac benefitov.
Odborníci analyzovali dáta z desiatok štúdií, ktoré sledovali desa?tisíce dospelých. Zistili, že ?udia, ktorí denne nachodili 7000 krokov, mali o 25 percent nižšie riziko srdcových chorôb, o 14 percent nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu, o 38 percent nižšiu pravdepodobnos? demencie a o 22 percent nižšie riziko depresie. Zárove? mali títo ?udia o 47 percent nižšiu pravdepodobnos? úmrtia po?as sledovaných období v porovnaní s ?u?mi, ktorí nachodili len 2000 krokov denne.
V rodinách s viacerými de?mi rovnakého pohlavia je pravdepodobnos? po?atia ?alšieho die?a?a s tým istým pohlavím vyššia ako šanca na narodenia die?a?a s opa?ným pohlavím, i ke? teoreticky by mali by? šance približne 50 na 50. Vyplýva to z najnovšej americkej štúdie zverejnenej vo vedeckom žurnále Science Advances.
Pravdepodobnos? po?atia a narodenia chlapca alebo diev?a?a je teoreticky takmer 50 na 50 preto, lebo spo?iatku rovnaký podiel spermií nesie pohlavné chromozómy X a Y, ktoré sú hlavným faktorom ur?ujúcim pohlavie ?loveka. Pod?a štúdie však pre mnohých ?udí môže by? tento pomer rozložený inak.
Odborníka na reprodukciu Jorgeho Chavarra a jeho tím z fakulty verejného zdravotníctva Harvardovej univerzity však zaujímalo, aké ?asté sú prípady ?udí, ktorí majú viac detí rovnakého pohlavia.
Výskumníci analyzovali údaje z viac ako 58.000 pôrodov a zistili, že až približne tretina rodín má všetky deti rovnakého pohlavia. Z ich vzorky malo navyše viac rodín, ako o?akávali, aj tri, štyri alebo pä? detí. Tieto prípady sa tak zna?ne vymykali z bežnej pravdepodobnosti 50 na 50.
Pod?a Chavarra tak má každá rodina svoju „jedine?nú pravdepodobnos?“ narodenia detí ur?itého pohlavia. Tým, že sa tento pomer líši len u jednotlivých rodín, v celosvetovom meradle ostávajú šance na po?atie diev?a?a i chlapca rovnaké. Výskumníci navyše zistili, že po?atie viacerých detí rovnakého pohlavia býva ?astejšie, pokia? partneri splodili prvé die?a vo vyššom veku matky.
Zdroj feed teraz.sk
