Mladý český vedec Leonard Walletzký onedlho odletí do Spojených štátov, kde sa ako študent prestížnej Harvardovej univerzity bude venovať poruchám autistického spektra. Nadviaže tak na svoju výskumnú prácu, v ktorej prišiel s teóriou, kde sa vlastne autizmus vzal.
Walletzkého mladšiemu bratovi Martinovi lekári v troch rokoch diagnostikovali nízkofunkčný autizmus. Vyrastanie s chlapcom, ktorý je hlučný, sám seba hryzie a občas je agresívny, vedcovi určilo životný cieľ – skúmať poruchu autistického spektra.
„Autizmus je genetická porucha, to sa dnes už vie. Nemôže za to správanie matky ani vakcinácia, ale genetická predispozícia. Mňa zaujímal práve ten genetický pôvod, základná genetická diagnóza. Problém je, že v Česku sa tým nikto príliš nezaoberá, a tak som vyhľadal expertov v zahraničí,“ uvádza Walletzký.
Mladý vedec napísal na americkú Cornellovu univerzitu, ktorá patrí k najlepším v oblasti neurovied. „Mentorka Sabrina Leddyová, ktorá je odborníčkou na špecifické časti našej DNA, mi pomohla navrhnúť štúdiu. Rozhodli sme sa, že na to pôjdeme bioinformaticky, čo znamená, že sme voľne prístupné dáta prehnali špeciálne zostaveným programom,“ vysvetľuje Walletzký.
Štúdia prepája fungovanie imunitného systému a genetické faktory, ktoré sa prejavujú ako určitý druh autizmu. „I keď je autizmus veľmi rozmanitá diagnóza, a preto sa hovorí o spektre porúch, autisti majú všeobecne v mozgu tak trochu zbláznený imunitný systém. A nikto nevie prečo. Skúmal som, ako by to mohli ovplyvňovať naše gény. Mám celkom solídny základ pre to, aby som mohol povedať, že pokiaľ nefungujú dobre určité časti našej DNA, vytvorí sa príliš veľa imunitných proteínov, a to potom robí neplechu,“ dodal vedec.
Podľa novej štúdie môže byť 7000 krokov denne dostatočných na ochranu pred mnohými chorobami vrátane demencie, srdcových chorôb či predčasnej smrti. Vyplýva to z analýzy odborníkov z Univerzity v Sydney, ktorú zverejnil časopis Lancet Public Health.
Hoci viacero odborníkov odporúča robiť 10.000 krokov denne, niektorým sa tento cieľ zdá ťažko dosiahnuteľný. Najnovšie výskumy však naznačujú, že aj pri menšom počte je možné dosiahnuť „značné“ zdravotné prínosy.
Vedci zistili, že už 4000 krokov denne znižuje zdravotné riziká v porovnaní s veľmi nízkou úrovňou aktivity. „Hoci 10.000 krokov denne môže byť stále reálnym cieľom pre tých, ktorí sú aktívnejší, 7000 krokov denne je spojené s klinicky významným zlepšením zdravotného stavu a pre niektorých môže byť realistickejším a dosiahnuteľnejším cieľom,“ uviedli autori. Zdôraznili však, že viac krokov prináša viac benefitov.
Odborníci analyzovali dáta z desiatok štúdií, ktoré sledovali desaťtisíce dospelých. Zistili, že ľudia, ktorí denne nachodili 7000 krokov, mali o 25 percent nižšie riziko srdcových chorôb, o 14 percent nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu, o 38 percent nižšiu pravdepodobnosť demencie a o 22 percent nižšie riziko depresie. Zároveň mali títo ľudia o 47 percent nižšiu pravdepodobnosť úmrtia počas sledovaných období v porovnaní s ľuďmi, ktorí nachodili len 2000 krokov denne.
V rodinách s viacerými deťmi rovnakého pohlavia je pravdepodobnosť počatia ďalšieho dieťaťa s tým istým pohlavím vyššia ako šanca na narodenia dieťaťa s opačným pohlavím, i keď teoreticky by mali byť šance približne 50 na 50. Vyplýva to z najnovšej americkej štúdie zverejnenej vo vedeckom žurnále Science Advances.
Pravdepodobnosť počatia a narodenia chlapca alebo dievčaťa je teoreticky takmer 50 na 50 preto, lebo spočiatku rovnaký podiel spermií nesie pohlavné chromozómy X a Y, ktoré sú hlavným faktorom určujúcim pohlavie človeka. Podľa štúdie však pre mnohých ľudí môže byť tento pomer rozložený inak.
Odborníka na reprodukciu Jorgeho Chavarra a jeho tím z fakulty verejného zdravotníctva Harvardovej univerzity však zaujímalo, aké časté sú prípady ľudí, ktorí majú viac detí rovnakého pohlavia.
Výskumníci analyzovali údaje z viac ako 58.000 pôrodov a zistili, že až približne tretina rodín má všetky deti rovnakého pohlavia. Z ich vzorky malo navyše viac rodín, ako očakávali, aj tri, štyri alebo päť detí. Tieto prípady sa tak značne vymykali z bežnej pravdepodobnosti 50 na 50.
Podľa Chavarra tak má každá rodina svoju „jedinečnú pravdepodobnosť“ narodenia detí určitého pohlavia. Tým, že sa tento pomer líši len u jednotlivých rodín, v celosvetovom meradle ostávajú šance na počatie dievčaťa i chlapca rovnaké. Výskumníci navyše zistili, že počatie viacerých detí rovnakého pohlavia býva častejšie, pokiaľ partneri splodili prvé dieťa vo vyššom veku matky.
Zdroj feed teraz.sk
