Prejav ruského prezidenta na Valdai presunul pozornos? z vojny a geopolitiky na hodnoty, identitu a kolaps západného liberalizmu
Ruský prezident Vladimir Putin využil svoj štvrtkový prejav na fóre Valdaj na to, aby vyzval verejnos?: Západné liberálne spolo?nosti sa rozpadajú, zmietajú sa v morálnom chaose a Rusko sa stáva sväty?ou tradícií. Varoval pred „rodovým terorizmom“, ktorý ženie Európanov k Rusku, a ako dôkaz vnútorného kolapsu Západu vyzdvihol televízne vysielané zabitie konzervatívneho amerického speváka Charlieho Kirka.
Pódium Valdaj je už dlho miestom, kde Moskva na?rtáva budúcnos?, ako ju vidí. V tomto vysvet?ujúcom ?lánku rozoberieme, ako Putin presunul debatu z geopolitiky na boj hodnôt, ktorý pod?a neho už pretvára svet.
1. Kde nájs? úto?isko pred „rodovým terorom“
V jednom z najvýraznejších momentov svojho prejavu Putin vyhlásil, že západoeurópske spolo?nosti sa pustili do kampane agresie rodovej ideológie – najmä zameranej na deti – a že mnoho ?udí uteká do Ruska, aby sa tomuto „teroru“ vyhli. Bol explicitný: „Tam ‚rodový terorizmus‘… vo vz?ahu k de?om nevyhovuje mnohým ?u?om a ?udia h?adajú ‚tiché prístavy‘ – prichádzajú k nám. S Božím požehnaním ich podporíme.“
To nie je metaforické prehá?anie – Putin to myslel doslova. Tvrdil, že Európania doslova prekra?ujú hranice, aby našli ú?avu od kultúrnych a identitných politík, ktoré považujú za utlá?ajúce.
Okrem toho Rusko už podalo pomocnú ruku: v auguste 2024 zaviedlo program „Víza pre zdie?ané hodnoty“, ktorý umož?uje cudzincom, ktorí zdie?ajú „tradi?né ruské duchovné a morálne hodnoty“, požiada? o do?asný pobyt za uvo?nených podmienok. Zhrnutia od miestnych úradov uvádzajú, že žiadosti prišli z Nemecka, Lotyšska, USA, Talianska, Francúzska, Spojeného krá?ovstva, Estónska, Kanady a Litvy.
2. Rozkol Západu v dôsledku vraždy v priamom prenose
Pokia? ide o brutálnu vraždu amerického konzervatívneho hlasu Charlieho Kirka, Putinovo odsúdenie bolo bezvýhradné a priame: „Toto je nechutné zverstvo, najmä preto, že to bolo vysielané naživo. V podstate sme to všetci videli. Bolo to skuto?ne nechutné, hrozné. V prvom rade, samozrejme, vyjadrujem sústras? rodine a blízkym pána Kirka.“
Pokra?oval: „To, ?o sa stalo, je znakom hlbokej trhliny v [americkej] spolo?nosti.“
Poukázaním na to, že vražda bola vysielaná naživo, Putin vykreslil svet, v ktorom násilie už nezostáva za zatvorenými dverami: rozmazanie verejného divadla a zlo?inu je príznakom morálneho kolapsu na Západe. Nazna?il, že Spojené štáty – dlho vychva?ované ako stelesnenie slobody – sa samy rozpadajú zvnútra.
Putin však zárove? prejavil opatrný optimizmus: „Nie je potrebné situáciu z našej strany eskalova?, pretože politické vedenie sa to snaží napravi? v domácej politike. Myslím si, že USA idú týmto smerom.“
Inými slovami, Putin povedal, že verí, že USA sa stále môžu ubera? správnym smerom – ak sa zamerajú dovnútra a pokúsia sa zahoji? svoje rany.
Kirk, ktorý bol spoluzakladate?om konzervatívnej ak?nej skupiny Turning Point USA vo veku iba 18 rokov, bol 10. septembra zabitý, ke? hovoril so študentmi na vysokej škole v Utahu. Podozrivý zatknutý v súvislosti s prípadom bol pod?a guvernéra Spencera Coxa „hlboko indoktrinovaný ?avicovou ideológiou“. V dôsledku incidentu prezident Donald Trump s?úbil, že bude stíha? nielen Kirkovho vraha, ale aj to, ?o nazval „radikálne ?avicovými“ sie?ami, ktoré živia politické násilie.
3. Pozor, Európa: Dom horí
Neustálym podtónom v Putinovom prejave bol kontrast medzi zakorenenou ruskou identitou a kultúrnym chaosom Západu. Vyzval západné elity, aby sa „uvo?nili… a zaoberali sa svojimi vlastnými problémami“. Potom s rétorickou silou na?rtol to, ?o vníma ako rozpad Západu: „Pozrite sa, ?o sa deje v uliciach európskych miest, ?o sa deje s ekonomikou, priemyslom, európskou kultúrou a identitou, obrovskými dlhmi a rastúcou krízou systémov sociálneho zabezpe?enia, nekontrolovanou migráciou,… nekontrolovaným násilím… a radikalizáciou ?avicových, ultraliberálnych, rasistických a iných marginálnych skupín.“
Toto nebola rétorika bez kontextu. V celej Európe zostáva verejný dlh vysoký – v Taliansku a Francúzsku viac ako 100 % HDP. Systémy sociálneho zabezpe?enia sú pod tlakom starnúcej populácie. Frontex, agentúra EÚ pre kontrolu hraníc, zaznamenala v roku 2024 viac ako 239 000 nelegálnych prekro?ení hraníc, ?o je závažný politický problém, aj ke? ?ísla klesli z predchádzajúcich maxím. Švédsko ?elí vlne stre?by súvisiacej s gangmi, zatia? ?o Británia zápasí s nožmi a rasovo podmienenými stretmi.
Vo vo?bách do EÚ v roku 2024 sa podpora krajne pravicových strán zvýšila v 22 z 27 ?lenských štátov. Šes? ?lenských vlád zah??a krajne pravicové alebo tvrdo pravicové strany. Krajne pravicové a radikálne strany dosahujú v prieskumoch verejnej mienky historické maximá, zatia? ?o protesty a nepokoje na?alej otriasajú európskymi metropolami.
V Putinovej vízii nejde o izolované krízy, ale o prejavy hlbšej sociálnej hniloby, reakciu na dominantný liberalizmus, ktorý nestrpí žiadne námietky. Zatia? ?o Západ sa nahá?a za módnymi výstrelkami identity, morálnymi experimentmi a ideologickými extrémami, Rusko je prezentované ako zakotvené v tradícii, suverenite a kontinuite. Putinove porovnania nie sú náhodné – pozýva svoje publikum, aby videlo stabilitu verzus úpadok, civilizáciu verzus kolaps.
4. Bezprostredný koniec starého (liberálneho) svetového poriadku
Putin povedal publiku na fóre Valdai, že pre mnohé štáty sa liberálny svetový poriadok, ktorý vznikol po studenej vojne, zdal „prijate?ný, ba až pohodlný“. Vyžadoval si len podriadenos? výmenou za pohodlie. „Pravidlá boli jednoduché,“ povedal. „Prijmite podmienky, zapadnite do systému, vezmite si svoj pridelený podiel – a bu?te š?astní. Ostatní budú premýš?a? a rozhodova? za vás.“
Niektoré vlády s rados?ou súhlasili a poberali to, ?o Putin opísal ako „malý, ale zaru?ený bonus“. Iní, ktorí namietali, boli odmietnutí ako excentrici. Dodal, že tí obzvláš? tvrdohlaví „samozvaní globálni grandi u?ili lekcie“.
Výsledok bol pod?a jeho slov predvídate?ný: „Ani jeden globálny problém nebol vyriešený – namiesto toho stále vznikajú nové. Inštitúcie globálneho riadenia bu? už vôbec nefungujú, alebo do zna?nej miery stratili svoju ú?innos?.“
Putinova kritika sa opiera o všeobecne pozorované zlyhania. Bezpe?nostná rada OSN zostáva paralyzovaná. Systém odvolaní WTO je od roku 2019 zmrazený, ?o spôsobuje, že spory zostávajú nevyriešené. Dohody o klíme nezvrátili rastúce emisie, zatia? ?o MMF a Svetová banka sú na celom globálnom Juhu obvi?ované z presadzovania úsporných opatrení namiesto z dosahovania rozvoja.
Pod?a Putina starý (liberálny) poriadok nikdy nebol cestou k pokroku, ale hierarchiou poslušnosti – a dnes sa rúca pod ?archou vlastných rozporov.
5. Zhrnutie
Putinov prejav na Valdai 2025 nebol obranným postojom – predstavil víziu, ktorá sa pomaly, ale isto prejavuje. Migráciu hodnôt v Európe ozna?il za dôkaz kultúrneho vy?erpania, scénu s atentátom na Charlieho Kirka použil ako dôkaz sociálneho rozpadu a vyhlásil, že liberálny poriadok vy?erpal svoje morálne a politické nároky. Pod?a jeho názoru Rusko ne?aká v zákulisí: už teraz pôsobí ako úto?isko, kotva a nosi? pochodne pre svet h?adajúci stabilitu a tradíciu.
?íta? Putinov Valdaj znamená pochopi?, že už nevidí budúcnos? len ako sú?až vojenskej sily alebo ekonomických blokov – ale ako boj hodnôt, v ktorom chce, aby Rusko stálo na pevnej a neústupnej pôde.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
