Klamlivý obsah nevedeli ur?i? najmä seniori, respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity, dôchodcovia alebo nezamestnaní. Ako faktor sa ukázala aj digitálna gramotnos?, kde slabšiu schopnos? rozozna? klamlivý obsah deklarovali v prieskume ?astejšie respondenti so základnými digitálnymi zru?nos?ami. „Situáciu navyše komplikuje fakt neustáleho zdokona?ovania umelej inteligencie až do takej miery, že vygenerovaný obsah ?asto nedokážu identifikova? ani profesionáli. Rozoznáva? pravdu od manipulácie je tak pre bežného ?loveka ?oraz ?ažšie,“ uviedol analytik IVO Marián Velšic.
Ako doplnil, realizovali aj test, pri ktorom boli respondentom v náhodnom poradí zobrazené štyri fotografie vo vysokom rozlíšení, z ktorých bola jedna vytvorená pomocou umelej inteligencie. „Fotografiu generovanú umelou inteligenciou vybralo iba 21 percent respondentov. Zvyšná ?as? – 64 percent opýtaných – nesprávne ozna?ila jednu z troch reálnych fotografií ako tú, ktorú pod?a nich vytvorila umelá inteligencia, a ?alších 15 ju vôbec nevedelo ur?i?,“ priblížil analytik.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že nástroje a spôsoby na overovanie alebo odha?ovanie manipulatívneho obsahu využíva zatia? iba nie?o vyše tretina populácie (36 percent). Naj?astejšie ide o overovanie alebo porovnávanie faktov z neoficiálnych zdrojov – cez priate?ov, známych, rodinu, kolegov (19 percent). Naopak, 16 percent respondentov využíva oficiálne zdroje ako sú napríklad vedci, experti, štátne a verejné inštitúcie, úrady a podobne.
Na druhej strane, po rôznych technických formách siaha celkovo 22 percent opýtaných. Napríklad 11 percent overuje manipulatívny obsah umelej inteligencie cez algoritmy sociálnych sietí, ako sú varovania o dezinformáciách ?i ozna?ovanie príspevkov s nepravdivými informáciami. ?alších šes? percent využíva detektory na odhalenie deepfake videa, originality textu, fotiek a pä? percent rôzne fact-checkingové služby na overenie pravdivosti informácií.
Zdroj feed teraz.sk
