„Priniesli nám ve?kú neistotu, mohli sme prežíva? stratu kontroly nad tým, ?o sa deje, život sa stal do istej miery nepredvídate?ný. A tieto okolnosti vlastne stále trvajú, neskon?ili. To samo osebe môže vyvoláva? silný pocit ohrozenia,“ poznamenala psychologi?ka.
Zasahuje to však pod?a jej slov aj rodi?ov ?i u?ite?ov detí a mladých ?udí v školách. Skonštatovala, že ke? sa die?a bojí, obvykle má okolo seba dospelých, ktorí ho upokoja. V?aka podpore pokojných dospelých sa die?a postupne u?í zvláda? vlastné strachy. Lenže v posledných rokoch tieto neistoty a úzkosti prežívali aj mnohí dospelí, usúdila.
Ako avizovala, škola má pritom ve?ký potenciál podporova? duševné zdravie žiakov. „Je to stabilné prostredie s predvídate?nou štruktúrou, kde sa majú rozvíja? talenty a silné stránky, sú tu prítomné stále dospelé osoby, ku ktorým si deti a mladí ?udia môžu vytvára? vz?ahy,“ podotkla.
Je pod?a jej slov vnímaná ako priestor, kde sa deti majú u?i?, nabera? nové vedomosti, rozvíja? zru?nosti. Aj tieto úlohy školy sa nap??ajú efektívnejšie, ak sa všetci ú?astníci vzdelávania – žiaci, pedagogický zbor, odborní zamestnanci, ale i ostatní dospelí – v školách cítia bezpe?ne.
„To znamená, že sú vo fyzickej pohode, cítia vz?ahové a sociálne bezpe?ie, majú dôveru v to, že môžu spravi? chybu a pracova? s ?ou, a podobne. To sú vlastne základné predpoklady vzdelávania a u?enia – cíti? sa v pohode,“ priblížila Jaššová s tým, že na pocit bezpe?ia sa ?asto zabúda. Dodala, že medzi žiakmi pribúdajú prejavy v správaní, ktoré vypovedajú o tom, že sa bezpe?ne necítia.
Zdroj feed teraz.sk
