Bratislava 17. apríla (TASR) – Slovensko aj vlani hospodárilo s výrazným, aj ke? nižším ako o?akávaným deficitom verejných financií. Situácia sa v porovnaní s predošlým rokom nezlepšila a konsolidácia tak na?alej ostáva nevyhnutná pre udržate?né verejné financie, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v komentári k jarnej notifikácii deficitu a dlhu, ktorú vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Schodok verejných financií dosiahol v minulom roku úrove? 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V medziro?nom porovnaní išlo o zhoršenie o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Oproti schválenému rozpo?tu bol deficit naopak nižší o 0,7 p. b. Výsledok bol tiež menší, ako predpokladali inštitúcie monitorujúce vývoj rozpo?tu.

„Medziro?ne sa rozpo?tová bilancia mierne zhoršila. Prijaté príjmové opatrenia na rok 2024 a nižšia potreba výdavkov na energokompenzácie sa použili na financovanie dodato?ných výdavkov. Ide najmä o sociálne výdavky, platy zamestnancov vo verejnom sektore a spotrebu tovarov a služieb verejného sektora,“ priblížili analytici. Deficit tak na?alej presahuje referen?ný limit 3 % HDP stanovený európskymi pravidlami a Slovensko zotrváva v procedúre nadmerného deficitu.

K lepšiemu ako rozpo?tovanému hospodáreniu prispel pod?a ekonómov najmä lepší výnos neda?ových príjmov a tržieb za poskytované verejné služby, kam patria napríklad miestne poplatky. Pozitívny vývoj neda?ových príjmov ovplyvnili aj vyššie dividendy zo štátnych podnikov a úrokové príjmy z úro?enia naakumulovaných rezerv. Da?ové príjmy sa po o?istení o vplyv poistného plateného štátom vyvíjali v súlade s rozpo?tom. Mierne zaostávanie výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daní bolo kompenzované vývojom v iných príjmových položkách.

Vyššie pe?ažné sociálne výdavky, najmä dôchodky, pod?a analytikov NBS naopak zhoršovali bilanciu vla?ajšieho rozpo?tu. Dodato?né výdavky si vyžiadali aj mzdové opatrenia prijaté po?as roka ako jednorazové príspevky pre vybrané skupiny zamestnancov verejnej správy. Negatívny vplyv mali tiež vyššie ako o?akávané náklady na energopomoc financované z domácich zdrojov.

Hrubý verejný dlh SR vzrástol minulý rok na úrove? 59,3 % HDP. K rastu dlhu významne prispel primárny rozpo?tový deficit a s ním spojená potreba financovania. „V pôvodnom rozpo?tovom pláne sa predpokladal hotovostný deficit vyšší o viac ako jednu miliardu eur v porovnaní so skuto?nos?ou. To malo vplyv na vyššiu emisiu dlhu a predzásobenie. Zvýšenie finan?ných rezerv z pôži?iek malo zárove? vplyv na rast zadlženia,“ vysvetlili analytici.

Aj napriek nižšiemu deficitu tak výsledné zadlženie prekonalo rozpo?tový plán o 1 p. b. Miera zadlženia zárove? o viac ako 6 p. b. presahuje úrove? najvyššieho 5. sank?ného pásma dlhovej brzdy.