„Môj poh?ad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného za?iatku sme nerobili dos?. Len h?stka štátov – a ja som hrdý, že ?R bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, ?o potrebovala a ?o sme jej mohli da?. Ale za?iatok vojenskej podpory bol dos? pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupova? ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali,“ podotkol Pavel.
Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli pod?a neho dostato?né na to, aby Ukrajina zví?azila. „Takže ?o sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otá?a trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ?ažké motivova? obe strany k rokovaniu,“ povedal ?eský prezident.
Mnoho krajín teraz pod?a neho ?aká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump „doru?í zmenu“, ktorú s?uboval, ke? hovoril, že vojnu skon?í do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zárove? verí, že Trump sa bude snaži? túto vojnu ukon?i? a uzavrie? s Putinom dohodu. Takáto dohoda však pod?a ?eského prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, ke?že by zrejme zah??ala prenechanie ?asti okupovaného ukrajinského územia Rusku ?i podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môc? sta? ?lenom NATO.
Pavel dodal, že akáko?vek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo by? do?asné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí by? uzavretá s viacerými stranami vrátane ?íny, Indie a tiež Európy.
Trojd?ovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS). Jej hlavnými témami sú vývoj bezpe?nostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe ?i spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
