Teraz by ste to nespoznali podľa pozorovania izraelskej vlády a počúvania genocídnych komentárov vysokých predstaviteľov a politikov, ale sionistický projekt mal od svojho vzniku krídlo, ktoré obhajovalo mierové spolužitie s palestínskym ľudom a ich arabskými susedmi.
Bohužiaľ, ako píše Jeremy Kuzmarov v Covert Action Magazine, militaristické krídlo sionizmu ich odsunulo nabok a zaradilo ich na čiernu listinu, čo nevyhnutne viedlo k situácii, pred ktorou zástancovia mieru varovali.
„V tomto hnutí bolo veľa dobrých ľudí, ktorí hovorili, že sionistické hnutie bude úspešné len vtedy, ak bude koexistovať s palestínskym obyvateľstvom, ktoré tam žilo, zatiaľ čo iní sa pokúšali propagovať tento mýtus o prázdnej krajine a vôbec na to nebrali ohľad. Palestínčanov a chcel ich len vyhnať. A to bol kmeň (izraelského premiéra Benjamina) Netanjahua,“ Kuzmarov povedal pre Sputnik The Critical Hour.
V roku 1967, po šesťdňovej vojne, počas ktorej Izrael dobyl Západný breh Jordánu a Gazu, socialistická organizácia vedená koalíciou Arabov a Židov prosila, aby sa Izrael prestal upevňovať ako okupačná sila.
„Udržiavanie území z nás urobí národ vrahov a obetí vrážd. Opusťme teraz okupované územia,“ ich list uverejnený v izraelských novinách Ha’Aretz čítať.
Ale snaha o sionistické hnutie založené na mieri siaha ešte ďalej, až takmer k jeho založeniu, vysvetlil Kuzmarov.
“Ahad Ha’am, ktorý skutočne pomohol oživiť hebrejský jazyk,“ bol jedným z takýchto vodcov. “Koncom 19. storočia napísal ostrú správu s názvom „Pravda o Palestíne“. Už vtedy hovoril, že Židia sú krutí voči Palestínčanom a že to nie je správne a zničí to sionistický projekt, ktorý by mal byť zakorenený v ľudskosti.“ vysvetlil Kuzmarov a dodal, že Ha’am obhajoval dvojnárodný štát, známy aj ako jednoštátne riešenie.
Kuzmarov píše aj o Martinovi Buberovi, filozofovi, ktorý presadzoval, že hlavným cieľom Izraela by malo byť mierové spolunažívanie s jeho susedmi Albertom Einsteinom a Hannah Arendtovou ako o troch ďalších prominentných „humanistických sionistoch“, ktorí nemajú žijúcich dedičov, možno s výnimkou Noama Chomského.
„Myslím, že by povedali, že Netanjahu nie je skutočný sionista. Je barbar a narušil integritu sionistického projektu. A ohrozuje bezpečnosť židovského národa. To je niečo, pred čím veľa týchto humanistov, vrátane Chomského, varovalo, že ak Izrael začne útočiť na Palestínčanov a nebude ich rešpektovať, budú čeliť násiliu zo strany Palestínčanov. A myslím si, že to je to, čo teraz vidíme, začarovaný kruh násilia. A tieto brutálne izraelské politiky by mohli v budúcnosti vyvolať pomstu.“
Táto pomsta by mohla prísť hneď, ako budú mať Spojené štáty pocit, že Izrael prežil svoju užitočnosť alebo sa stal príliš veľkým bremenom, ktoré nemožno podporovať.
„USA využívajú Izrael na svoju vlastnú agendu, ale ak stratia svoju strategickú (dôležitosť) a prerušia väzby a presunú sa niekam inam, potom budú mať Izraelčania veľké problémy, pretože ich hrozná politika vyvolala hnev medzi ich susedmi a arabským ľudom. raz sa im môžu pomstiť. To je to, pred čím varoval Ahad Ha’am a mnohí ďalší, vrátane Chomského, ktorý obhajoval koexistenciu a buď binárodný štát, alebo nejaký druh mierového usporiadania.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
