Washington 6. februára (TASR) – Rastúce priemerné teploty a s tým súvisiaci nárast sily hurikánov si môžu v budúcnosti vyžiada? úpravu hurikánovej stupnice používanej na oznamovanie ich ni?ivosti, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy servera Phys.org.

Národné centrum pre hurikány (NHC) viac než 50 rokov používa na oznamovanie rizika poškodenia majetku Saffirovu-Simpsonovu hurikánovú stupnicu. Rýchlos? vetra hurikánov najnižšej prvej kategórie dosahuje 118,5 až 151,9 kilometrov za hodinu, rýchlos? vetra hurikánov najvyššej piatej kategórie dosahuje najmenej 249,2 kilometrov za hodinu.

Celosvetový nárast teploty oceánov však prispieva k posil?ovaniu ni?ivej sily hurikánov, preto klimatológovia Michael Wehner z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho a James Kossin z nadácie First Street Foundation uvažovali o tom, ?i otvorená piata kategória dostato?ne upozor?uje na riziko a škody hroziace od ?oraz silnejších hurikánov.

Wehner uvádza, že globálne otep?ovanie spôsobené ?lovekom výrazne zvýšilo teplotu povrchových vrstiev oceánu a troposféry v oblastiach, kde sa tvoria a šíria hurikány, cyklóny a tajfúny. Následkom toho stúpa ich ni?ivá sila.

Hurikány, cyklóny a tajfúny sú v podstate jeden a ten istý fenomén. Rozdielne ozna?enie spôsobuje výhradne výskyt v odlišných oblastiach – v severnej ?asti Atlantického oceánu a v severovýchodnej ?asti Tichého oceánu hovoríme o hurikánoch, v severozápadnej ?asti Tichého oceánu o tajfúnoch, v južnej ?asti Tichého oceánu a v Indickom oceáne zase o cyklónoch.

Klimatológovia analyzovali historické údaje o hurikánoch z rokov 1980 až 2021 a objavili pä? búrok, ktoré by spadali do hypotetickej šiestej kategórie. Hrani?nú rýchlos? vetra odvodili na základe búrok nižších kategórií na 308,99 kilometra za hodinu. Všetky búrky presahujúcu túto hranicu sa objavili po?as posledných deviatich rokov záznamov. Výsledky podrobného výskumu vedci zverejnili v odbornom ?asopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Okrem štúdia minulosti sa dvojica klimatológov zamerala aj na simulácie a výskum vplyvu stúpajúcej teploty planéty na zvyšovanie sily hurikánov. Ich modely ukázali, že zvýšenie teploty o dva stupne v porovnaní s úrov?ou pred priemyselnou revolúciou zvýšilo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie na Filipínach o 50 percent, v Mexickom zálive až o 100 percent. Najvyššie riziko výskytu týchto búrok pod?a štúdie hrozí v juhovýchodnej Ázii, na Filipínach a v Mexickom zálive.

Wehner uvádza, že v simuláciách výrazne stúplo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie aj v prípade, že sa podarilo udrža? nárast celosvetovej teploty na úrovni 1,5 stup?a Celzia v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou tak, ako to vyžaduje Parížska dohoda.

„Informovanie o riziku hroziacom od tropických cyklón je ve?mi aktívna téma. Je potrebné zmeni? spôsob informovania o povodniach vo vnútrozemí a pobrežných povodniach. Stupnica vychádzajúca zo sily vetra sa týchto (javov) dotýka iba ve?mi okrajovo. Pridanie šiesteho stup?a Saffirovej-Simpsonovej hurikánovej stupnice by tento problém síce nevyriešilo, mohlo by to však pomôc? upriami? pozornos? na zvýšené nebezpe?enstvo hroziace od silných hurikánov (posilnených) globálnym otep?ovaním,“ uvádza Kossin.

„Cie?om našich výsledkov nie je navrhova? zmeny stupnice, ale skôr rozšíri? povedomie o nebezpe?í hroziacom od vetra hurikánov, ktoré v sú?asnosti nesú ozna?enie (najvyššej) piatej kategórie, no ktoré budú s postupom klimatickej zmeny ?alej silnie?,“ uzatvára Kossin.