Spojenci okrem výro?ia vzniku NATO oslávili aj 25. výro?ie vstupu ?eska, Ma?arska a Po?ska, 20. výro?ie integrácie Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska a 15 rokov od vstupu Albánska a Chorvátska.
„Sovietska komunistická nadvláda znamenala, že ak by došlo k vojne, po?skí vojaci by museli poslúchnu? rozkazy našich nepriate?ov, aby bojovali so svojimi priate?mi. Naš?astie sa ríša zla zrútila pod ?archou vlastnej krutosti a rozporov,“ pripomenul Sikorski.
Pod?a jeho slov Poliaci boli rozhodnutí vstúpi? do NATO v roku 1999, pretože cítili, že takáto príležitos? „nepotrvá ve?ne“. Dodal, že Po?sko sa snažilo akceptova? Rusko, ale zárove? vedelo, že potenciál násilia stále existuje.
„Žia?, Rusko je opä? na pochode. Ale naš?astie sme tam, kde máme by?, v spolo?nosti demokracií, medzi priate?mi, doma,“ povedal.
Ma?arský minister zahrani?ných vecí Péter Szijjártó v prejave uviedol, že Ma?arsko je „hrdým a spo?ahlivým“ ?lenom NATO, najsilnejšej obrannej aliancie na svete, a má v úmysle na?alej prispieva? k bezpe?nosti euroatlantického spolo?enstva.
„Vstup do NATO korunoval túžbu a boj za slobodu mnohých generácií Ma?arov. Sme hrdí na našich predkov, ktorí sa nikdy nevzdali nádeje. Nestratili nádej ani v najtemnejších rokoch komunistickej diktatúry, ke? boli obyvatelia Ma?arska úplne opustení,“ vysvetlil Szijjártó.
Šéf ?eskej diplomacie Jan Lipovský vstup ?eska do NATO v roku 1999 ozna?il ako jasný signál konca dlhoro?ného rozdelenia európskeho kontinentu.
„Bol to dôležitý mí?nik. Najlepšie stelesnenie princípu, že každá krajina má právo zvoli? si vlastné bezpe?nostné opatrenia,“ uviedol.
Pod?a jeho slov ?esi v NATO takmer štvr?storo?ie tvrdo pracujú na dosiahnutí cie?a, aby Európa bola slobodný a mierový celok, hoci dnes sa táto vízia zdá by? ve?mi vzdialená. Taká však bola aj perspektíva vstupu ?eska do NATO v roku 1989, dodal.
Pripomenul slová exprezidenta Václava Havla pri podpise protokolu o pristúpení k NATO: Tento krok dáva nádej, že ?eská republika už nikdy nepod?ahne a nebude obetovaná žiadnemu agresorovi.
„Zárove? to vyjadruje jasný záväzok deli? sa o zodpovednos? za slobodu národov, ?udské práva, demokratické hodnoty a mier na našom kontinente. Ruská agresia vo?i Ukrajine dáva týmto slovám novú naliehavos?. Pre moju krajinu je tento záväzok rovnako dôležitý ako pred 25 rokmi,“ zdôraznil Lipavský.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
