„Vplyvom presíd?ovania obyvate?ov, exogamných sobášov at?. sa postupne prepojilo šibanie a oblievanie na celom Slovensku do jedného kompaktného spôsobu, ktorý zah??a oba typy úkonov. Ich význam súvisel s mágiou podobnosti a s mágiou dotyku. Pošibanie v?bovým prútikom malo odovzda? diev?atám svižnos? a silu energie jari. Kúpa?ka, ?i inak oblieva?ka mala zabezpe?i? krásu, zdravie a o?istu,“ priblížila s tým, že v minulosti bola táto aktivita prístupná iba slobodným mladým mužom a diev?atám súcim na vydaj. Chodenie ženatých mužov so svojimi synmi k rodinám alebo ženám, ktoré už sú vydaté, je novým zvykom, ktorý sa za?al uplat?ova? najskôr v mestách.
„V minulosti mládenci, ktorí chodili v skupinách, nosievali so sebou aj ve?ký korbá? – kocár, na ktorý okúpané diev?atá viazali dlhé farebné stužky. ?ím viac stužiek bolo na tomto šibáku, tým bola skupina úspešnejšia. Podobne to platilo aj o šibáku jednotlivca. Stužky boli symbolickým darom,“ podotkla. V prvej polovici 20. storo?ia boli na území Slovenska evidované aj formy slávenia tohto sviatku, ktoré sa umenšili alebo zanikli. „K takýmto patrili ve?mi skoré ranné šiba?ky, ktoré za?ínali už krátko po polnoci. Štandardne sa ustálil za?iatok obchôdzky pred východom slnka. Mládenci zvykli chodi? ako skupina. Len tí, ktorí mali pred svadbou, uprednostnili individuálnu návštevu svojej budúcej manželky,“ povedala Bocánová pre TASR.
Odmena za návštevu mládencov bolo pohostenie, kolá?e a prípitok. „Dôležitým darom bolo ve?kono?né vají?ko – kraslica. V ?udovej kultúre na Slovensku je ve?mi dôležitým symbolom života, plodnosti, nastávajúcej jari a lásky. Vají?ka sa dávali šiba?om vždy plné, a to bu? varené natvrdo alebo surové. Vyfúknuté vají?ka boli symbolom smrti a preto v tomto cykle sviatkov nemali miesto,“ spresnila. Dávanie balí?ka cukroviniek s fúkanými figúrkami – sliepo?kami, zaja?ikmi ?i ?okoládovými vají?kami sú novodobým zvykom.
„V tradi?nej ?udovej kultúre bolo najžiadanejšie vají?ko zafarbené na ?erveno. ?ervená bola symbolom nielen ochrany, ale v tomto prípade symbolom lásky a v rámci šiba?ky bolo verejným vyjadrením citov diev?a?a k mládencovi,“ doplnila s tým, že Ve?kono?ný pondelok je posledným d?om Ve?kej noci, ktorý ako jediný nemá základ v kres?anskej tradícii a neviaže sa na umu?enie, smr? a zm?tvychvstanie Ježiša Krista.
Na Slovensku mal ve?mi silný spolo?enský charakter. Ve?er usporiadali mládenci zábavu, na ktorú mali prístup vyšibané diev?atá. „V niektorých lokalitách bolo zvykom, že matky okúpaných diev?at priniesli na zábavu takzvanú ,poctu‘. Tvorilo ju pohostenie ako napríklad chlieb, mäso, slanina, vají?ka. Na našom území evidujeme aj šiba?ku v utorok, ktorú robievali diev?atá. Nechodili však do domov formou obchôdzky, ako to bolo u chlapcov, ale mali právo vyšiba? a oblia? vodou každého muža, ktorého stretli vonku,“ uzavrela Bocánová.
Zdroj feed teraz.sk
