Lídri krajín sa do štvrtka stretávajú v kaštieli Harpsund južne od Štokholmu na rokovania o transatlantických vz?ahoch, regionálnej bezpe?nostnej spolupráci aj spolo?nej politike vo?i vojne na Ukrajine.
„Spolu s našimi spojencami sme odhodlaní posilni? naše odstrašenie a obranu… a rozšíri? sankcie proti Rusku, ako aj proti tým, ktorí umož?ujú ruskú agresiu,“ uvádza sa vo vyhlásení Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Po?ska a Švédska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezú?astnila.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na tla?ovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, ?o hovorí ruská propaganda.
Ruské hospodárstvo sa pod?a jeho slov prepadá „hlbšie do neudržate?nej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky“. Taktiež vyjadril presved?enie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.
„Budeme kona?, aby sme obmedzili, spochybnili a ?elili agresívnemu konaniu Ruska v Baltskom mori, na Ukrajine a mimo nej,“ dodal Kristersson.
Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spolo?nú hranicu s Ruskom, patria medzi najvä?ších podporovate?ov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Po?ska dosahuje pod?a údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych ?íslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.
Zvolenie Donalda Trumpa na post amerického prezidenta ale vyvolalo otázky o budúcej americkej podpore a úlohe USA v rámci Severoatlantickej aliancie. Mnoho analytikov sa domnieva, že po Trumpovej januárovej inaugurácii Európa bude musie? zvýši? výdaje na svoju obranu i na posilnenie vojenského úsilia Ukrajiny.
„Európa musí prevzia? vä?šiu zodpovednos? za svoju bezpe?nos?. To je podmienené tým, že zintenzívnime našu spoluprácu a budeme na?alej dlhodobo podporova? Ukrajinu, ktorá bojuje za svoju aj našu bezpe?nos?,“ uviedol v samostatnom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson.
Zdroj feed teraz.sk
