Sergey Lavrov Celý rozhovor: Raketové hrozby USA, strategické partnerstvo s Čínou, konflikt na Ukrajine

Sergej Lavrov: Máte nepochybne pravdu, že rozmiestnenie amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) v spomínaných regiónoch by pre nás predstavovalo vážnu bezpečnostnú výzvu. Tento problém nie je dôležitý len pre nás. V spoločnom vyhlásení po nedávnej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne sa uvádza, že takéto destabilizačné kroky zo strany USA predstavujú priamu hrozbu pre našu krajinu aj pre Čínu. Preto sme sa s našimi čínskymi partnermi dohodli na zintenzívnení spolupráce s cieľom čeliť nezodpovednému správaniu Washingtonu, ktoré podkopáva medzinárodnú stabilitu.

Implementácia plánov USA na rozmiestnenie pozemných rakiet INF z našej strany nezostane bez odozvy. Konkrétne v tomto scenári je nevyhnutné opustenie jednostranných obmedzení, ktoré si Rusko samo uložilo po odstúpení USA od zmluvy INF. Nie sú vylúčené ani ďalšie kroky v oblasti jadrového odstrašovania, keďže dopredu rozmiestnené americké rakety by mohli zacieliť na naše veliteľské stanovištia a miesta našich jadrových síl. Rozhodnutia o týchto záležitostiach sú v kompetencii prezidenta Ruskej federácie.

Sergej Lavrov: Základom našej vojenskej spolupráce s Čínou je vysoká úroveň vzájomnej dôvery. Rusko-čínska spolupráca má za cieľ posilniť medzinárodnú bezpečnosť a prebieha v súlade s medzinárodným právom.

Naše spoločné úsilie nie je namierené proti tretím krajinám. Rusko aj naši čínski priatelia však musia zvážiť negatívne vojensko-politické trendy v ázijsko-tichomorskom regióne a prijať opatrenia na zmiernenie ich účinkov.

Súhlasíme s tým, že je dôležité posilniť obrannú spoluprácu nielen bilaterálne, ale aj v rámci multilaterálnych formátov. Toto porozumenie bolo zaznamenané v spoločnom vyhlásení podpísanom po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne. Konkrétne ide o rozšírenie rozsahu spoločných cvičení a bojového výcviku, vykonávanie námorných a vzdušných hliadok a rozvoj spoločných schopností reakcie.

Sergej Lavrov: V Kyjeve je pri moci „strana vojny“, ktorá sa snaží, aspoň rétoricky, poraziť Rusko „na bojisku“. Za týchto podmienok je ťažké si predstaviť mierový dialóg. Ďalej od 30. septembra 2022 platí na Ukrajine zákonný zákaz rokovaní s vedením Ruska.

Pokiaľ ide o právne postavenie Volodymyra Zelenského po 20. máji, keď sa skončilo jeho prezidentské obdobie, ruský prezident Vladimir Putin sa na tlačovej konferencii v Minsku 24. mája vyjadril k tejto záležitosti jasne.

Dúfajme, že skôr či neskôr na Ukrajine vzniknú politické sily, ktorým záleží na záujmoch ľudí. Nateraz nie je iná možnosť, ako pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii, kým nebudú dosiahnuté jej ciele.

Sergej Lavrov: Teoreticky áno. Aby sa tak stalo, Západ musí prestať zásobovať Ukrajinu zbraňami a Kyjev musí zastaviť nepriateľstvo. Čím skôr k tomu dôjde, tým rýchlejšie sa začne politické riešenie.

Opakovane sme vyhlásili, a to aj na najvyššej úrovni, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam. Je však dôležité pochopiť, že sa usilujeme o mier, nielen o prímerie. Nemá zmysel dať súperovi pauzu, ktorú ešte raz využijú na preskupenie a prezbrojenie. Rokovania musia byť založené na zásade nedeliteľnej bezpečnosti a realite v teréne.

Sergej Lavrov: Nemožno poprieť, že OBSE je v hlbokej kríze. Je to výsledok toho, že Západ pošliapal všetky princípy, na ktorých bola táto organizácia založená. Celková „ukrajinizácia“ jej agendy takmer ruší jej aktivity v tradičných oblastiach: vojensko-politickej, ekonomicko-environmentálnej a humanitárnej.

Snáď jediným dôvodom pokračujúcej účasti Ruska v OBSE je možnosť priamo sprostredkovať náš postoj k aktuálnym otázkam ostatným 56 účastníkom, vrátane tých západných štátov, ktoré s nami „zmrazili“ dialóg v iných formátoch. Pravidlo konsenzu organizácie nám navyše umožňuje blokovať návrhy z nepriateľských krajín, ktoré nevyhovujú Rusku.

Sergej Lavrov: Dodávka čoraz ničivejších zbraní kyjevskému režimu naznačuje nezáujem Západu o ukončenie konfliktu.

Dodávka amerických stíhačiek F-16 situáciu na frontoch nezmení. Tieto lietadlá budú zničené, rovnako ako ostatné typy zbraní, ktoré štáty NATO dodávajú Ukrajine.

Je dôležité poznamenať, že stíhačky F-16 sú už dlho hlavným nosným prostriedkom v takzvaných spoločných jadrových misiách NATO. Preto nemôžeme nepovažovať dodávku týchto systémov kyjevskému režimu za zámernú signalizačnú akciu NATO v jadrovej oblasti. Snažia sa naznačiť, že USA a NATO sú pripravené ísť na Ukrajine do akejkoľvek dĺžky.

Napriek tomu dúfame, že prebiehajúce rusko-bieloruské cvičenia, ktoré zahŕňajú nácvik používania nestrategických jadrových zbraní, poslúžia našim odporcom ako vytriezvenie na katastrofické následky ďalšej eskalácie po jadrovom rebríčku.

Sergej Lavrov: Naša skúsenosť s Američanmi jasne ukazuje, že ich vyhláseniam sa nedá veriť. Dlho sme im chceli veriť, viedli sme rokovania a dosiahli dohody. Ukázalo sa však, že Washington nemieni splniť žiadne zo svojich „sľubov“, dokonca ani tie, ktoré sú zdokumentované na papieri a v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN.

Američania naďalej verejne hovoria o svojom záväzku k spravodlivému riešeniu palestínskej otázky, pričom v praxi štedro podnecujú ozbrojené konflikty. Washington šesť mesiacov blokoval prijatie rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o zastavení paľby, čím vlastne dal „zelenú“ zničeniu Gazy. Keď boli Američania v marci tohto roku donútení zdržať sa hlasovania, čo umožnilo Rade schváliť rezolúciu požadujúcu zastavenie nepriateľských akcií, predstaviteľ USA nehanebne vyhlásil, že dokument Bezpečnostnej rady OSN nie je záväzný.

Vyhlásenie Washingtonu o zastavení dodávok munície do Izraela sa týkalo jedného typu munície – leteckých bômb – a len z „jedinej dávky krátkodobej pomoci“. O niekoľko dní neskôr americká Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona na zrušenie „pauzy“ v dodávkach zbraní do Izraela. Ak dokument pripravený republikánmi prejde aj v Senáte, zabráni to Bielemu domu odoprieť vojenskú pomoc Tel Avivu.

Čo sa týka druhej časti vašej otázky, odpoveď je celkom jasná. V stratégii národnej bezpečnosti USA je Rusko označené za bezprostrednú hrozbu. USA a NATO otvorene vyhlasujú, že ich cieľom je spôsobiť našej krajine „strategickú porážku“. Osud civilného obyvateľstva ruských miest sa v tejto súvislosti netýka Bieleho domu, ktorý sa stal spolupáchateľom zločinov kyjevského režimu.

Sergej Lavrov: Veľmi si ceníme konštruktívny postoj Pekingu k ukrajinskej kríze. Naši čínski priatelia chápu podstatu a podstatu situácie. Vo februári minulého roka navrhli plán riešenia konfliktu. Tento rok v apríli vyzval čínsky prezident Si Ťin-pching na zníženie napätia s cieľom nastoliť mier a stabilitu, a nie eskalovať situáciu pre sebecké záujmy. Dúfame, že Západ a Kyjev vyvodia správne závery.

Čo sa týka myšlienky zvolať medzinárodnú mierovú konferenciu, ktorá zabezpečí rovnakú účasť Ruska a Ukrajiny a prerokuje všetky existujúce mierové iniciatívy, vnímame to ako pokračovanie úsilia Pekingu vytvoriť podmienky na vyriešenie ukrajinskej krízy. Zdieľame názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny krízy, zabezpečiť legitímne záujmy všetkých strán a dosiahnuť dohody založené na princípe rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. Ešte raz zdôrazňujem: to znamená rešpektovať realitu na mieste, ktorá odráža vôľu ľudí, ktorí tam žijú.