Vo ve?kom rozhovore pre Sputnik ruský minister zahrani?ných vecí diskutuje o nieko?kých kritických témach, vrátane potenciálnej hrozby, ktorú predstavujú americké rakety v Európe a ázijsko-pacifickej oblasti, o rozšírení vojenskej spolupráce s ?ínou, o postupe špeciálnej vojenskej operácie a o Zelenského nezákonnosti po jeho skon?ení. obdobie skon?ilo.
Ruské strategické objekty, vrátane jadrových, môžu by? ohrozené americkými raketami krátkeho doletu, ak USA rozmiestnia pozemné rakety stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-tichomorskom regióne. Aké ?alšie opatrenia na jadrové odstrašenie môže Moskva v tomto prípade prija?? Sta?ila by recipro?ná odpove? z ruskej strany?
Sergej Lavrov: Máte nepochybne pravdu, že rozmiestnenie amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) v spomínaných regiónoch by pre nás predstavovalo vážnu bezpe?nostnú výzvu. Tento problém nie je dôležitý len pre nás. V spolo?nom vyhlásení po nedávnej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v ?íne sa uvádza, že takéto destabiliza?né kroky zo strany USA predstavujú priamu hrozbu pre našu krajinu aj pre ?ínu. Preto sme sa s našimi ?ínskymi partnermi dohodli na zintenzívnení spolupráce s cie?om ?eli? nezodpovednému správaniu Washingtonu, ktoré podkopáva medzinárodnú stabilitu.
Implementácia plánov USA na rozmiestnenie pozemných rakiet INF z našej strany nezostane bez odozvy. Konkrétne v tomto scenári je nevyhnutné opustenie jednostranných obmedzení, ktoré si Rusko samo uložilo po odstúpení USA od zmluvy INF. Nie sú vylú?ené ani ?alšie kroky v oblasti jadrového odstrašovania, ke?že dopredu rozmiestnené americké rakety by mohli zacieli? na naše velite?ské stanovištia a miesta našich jadrových síl. Rozhodnutia o týchto záležitostiach sú v kompetencii prezidenta Ruskej federácie.
Ukrajina použila západné zbrane „pri nieko?kých príležitostiach“ na útok na Rusko – správa
Kyjev pod?a nemeckých novín Bild neinformoval Berlín o tom, že použil nemecký systém protivzdušnej obrany Patriot „aspo? raz na zásah“ proti ruským cie?om.
Štrajk bol… pic.twitter.com/x3SgCSyaau
— Sputnik (@SputnikInt) 29. mája 2024
Zvažuje Rusko zvýšenie spolo?ných vojenských cvi?ení s ?ínou v reakcii na akcie USA v ázijsko-tichomorskom regióne?
Sergej Lavrov: Základom našej vojenskej spolupráce s ?ínou je vysoká úrove? vzájomnej dôvery. Rusko-?ínska spolupráca má za cie? posilni? medzinárodnú bezpe?nos? a prebieha v súlade s medzinárodným právom.
Naše spolo?né úsilie nie je namierené proti tretím krajinám. Rusko aj naši ?ínski priatelia však musia zváži? negatívne vojensko-politické trendy v ázijsko-tichomorskom regióne a prija? opatrenia na zmiernenie ich ú?inkov.
Súhlasíme s tým, že je dôležité posilni? obrannú spoluprácu nielen bilaterálne, ale aj v rámci multilaterálnych formátov. Toto porozumenie bolo zaznamenané v spolo?nom vyhlásení podpísanom po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v ?íne. Konkrétne ide o rozšírenie rozsahu spolo?ných cvi?ení a bojového výcviku, vykonávanie námorných a vzdušných hliadok a rozvoj spolo?ných schopností reakcie.
Vidí Rusko po skon?ení prezidentského obdobia Volodymyra Zelenského na Ukrajine nejaké sily, s ktorými je pripravené nadviaza? mierový dialóg? Existuje nejaká predstava o tom, kedy by mohla by? špeciálna vojenská operácia ukon?ená?
Sergej Lavrov: V Kyjeve je pri moci „strana vojny“, ktorá sa snaží, aspo? rétoricky, porazi? Rusko „na bojisku“. Za týchto podmienok je ?ažké si predstavi? mierový dialóg. ?alej od 30. septembra 2022 platí na Ukrajine zákonný zákaz rokovaní s vedením Ruska.
Pokia? ide o právne postavenie Volodymyra Zelenského po 20. máji, ke? sa skon?ilo jeho prezidentské obdobie, ruský prezident Vladimir Putin sa na tla?ovej konferencii v Minsku 24. mája vyjadril k tejto záležitosti jasne.
Dúfajme, že skôr ?i neskôr na Ukrajine vzniknú politické sily, ktorým záleží na záujmoch ?udí. Nateraz nie je iná možnos?, ako pokra?ova? v špeciálnej vojenskej operácii, kým nebudú dosiahnuté jej ciele.
Existuje možnos? urýchli? proces politického urovnania situácie okolo Ukrajiny?
Sergej Lavrov: Teoreticky áno. Aby sa tak stalo, Západ musí presta? zásobova? Ukrajinu zbra?ami a Kyjev musí zastavi? nepriate?stvo. ?ím skôr k tomu dôjde, tým rýchlejšie sa za?ne politické riešenie.
Opakovane sme vyhlásili, a to aj na najvyššej úrovni, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam. Je však dôležité pochopi?, že sa usilujeme o mier, nielen o prímerie. Nemá zmysel da? súperovi pauzu, ktorú ešte raz využijú na preskupenie a prezbrojenie. Rokovania musia by? založené na zásade nedelite?nej bezpe?nosti a realite v teréne.
Oplatí sa Rusku pokra?ova? v spolupráci s OBSE vzh?adom na proukrajinský postoj organizácie?
Sergej Lavrov: Nemožno poprie?, že OBSE je v hlbokej kríze. Je to výsledok toho, že Západ pošliapal všetky princípy, na ktorých bola táto organizácia založená. Celková „ukrajinizácia“ jej agendy takmer ruší jej aktivity v tradi?ných oblastiach: vojensko-politickej, ekonomicko-environmentálnej a humanitárnej.
Sná? jediným dôvodom pokra?ujúcej ú?asti Ruska v OBSE je možnos? priamo sprostredkova? náš postoj k aktuálnym otázkam ostatným 56 ú?astníkom, vrátane tých západných štátov, ktoré s nami „zmrazili“ dialóg v iných formátoch. Pravidlo konsenzu organizácie nám navyše umož?uje blokova? návrhy z nepriate?ských krajín, ktoré nevyhovujú Rusku.
Bolo hlásené, že stíha?ky F-16 poskytnuté niektorými krajinami NATO sa ?oskoro objavia na Ukrajine. Ruské ministerstvo zahrani?ia uviedlo, že Moskva považuje tieto lietadlá za nosi?e jadrových zbraní. Aká bude odpove? Moskvy na prítomnos? takýchto bojovníkov v ukrajinských ozbrojených silách?
Sergej Lavrov: Dodávka ?oraz ni?ivejších zbraní kyjevskému režimu nazna?uje nezáujem Západu o ukon?enie konfliktu.
Dodávka amerických stíha?iek F-16 situáciu na frontoch nezmení. Tieto lietadlá budú zni?ené, rovnako ako ostatné typy zbraní, ktoré štáty NATO dodávajú Ukrajine.
Je dôležité poznamena?, že stíha?ky F-16 sú už dlho hlavným nosným prostriedkom v takzvaných spolo?ných jadrových misiách NATO. Preto nemôžeme nepovažova? dodávku týchto systémov kyjevskému režimu za zámernú signaliza?nú akciu NATO v jadrovej oblasti. Snažia sa nazna?i?, že USA a NATO sú pripravené ís? na Ukrajine do akejko?vek d?žky.
Napriek tomu dúfame, že prebiehajúce rusko-bieloruské cvi?enia, ktoré zah??ajú nácvik používania nestrategických jadrových zbraní, poslúžia našim odporcom ako vytriezvenie na katastrofické následky ?alšej eskalácie po jadrovom rebrí?ku.
Ako hodnotíte vyhlásenie Washingtonu o možnom zastavení ur?itých dodávok zbraní do Tel Avivu vo svetle izraelskej operácie v Rafahu? Pre?o nedošlo k podobnej reakcii USA po tom, ?o ukrajinské ozbrojené sily ostre?ovali ruské mestá?
Sergej Lavrov: Naša skúsenos? s Ameri?anmi jasne ukazuje, že ich vyhláseniam sa nedá veri?. Dlho sme im chceli veri?, viedli sme rokovania a dosiahli dohody. Ukázalo sa však, že Washington nemieni splni? žiadne zo svojich „s?ubov“, dokonca ani tie, ktoré sú zdokumentované na papieri a v rezolúciách Bezpe?nostnej rady OSN.
Ameri?ania na?alej verejne hovoria o svojom záväzku k spravodlivému riešeniu palestínskej otázky, pri?om v praxi štedro podnecujú ozbrojené konflikty. Washington šes? mesiacov blokoval prijatie rozhodnutia Bezpe?nostnej rady OSN o zastavení pa?by, ?ím vlastne dal „zelenú“ zni?eniu Gazy. Ke? boli Ameri?ania v marci tohto roku donútení zdrža? sa hlasovania, ?o umožnilo Rade schváli? rezolúciu požadujúcu zastavenie nepriate?ských akcií, predstavite? USA nehanebne vyhlásil, že dokument Bezpe?nostnej rady OSN nie je záväzný.
Irán reaguje na nápis Nikki Haleyovej na izraelskej bombe
Zatia? ?o Nikki Haleyová píše „pamätník“ na izraelský granát, Palestín?ania v meste Rafah v pásme Gazy sú odrezaní od internetu, takže obyvatelia nemôžu ani hovori? o tom, ?o sa im v poslednom ?ase stalo… pic.twitter.com/g3MX8t996S
— Sputnik (@SputnikInt) 29. mája 2024
Vyhlásenie Washingtonu o zastavení dodávok munície do Izraela sa týkalo jedného typu munície – leteckých bômb – a len z „jedinej dávky krátkodobej pomoci“. O nieko?ko dní neskôr americká Snemov?a reprezentantov schválila návrh zákona na zrušenie „pauzy“ v dodávkach zbraní do Izraela. Ak dokument pripravený republikánmi prejde aj v Senáte, zabráni to Bielemu domu odoprie? vojenskú pomoc Tel Avivu.
?o sa týka druhej ?asti vašej otázky, odpove? je celkom jasná. V stratégii národnej bezpe?nosti USA je Rusko ozna?ené za bezprostrednú hrozbu. USA a NATO otvorene vyhlasujú, že ich cie?om je spôsobi? našej krajine „strategickú porážku“. Osud civilného obyvate?stva ruských miest sa v tejto súvislosti netýka Bieleho domu, ktorý sa stal spolupáchate?om zlo?inov kyjevského režimu.
?ínsky prezident Si ?in-pching vyhlásil, že Peking podporí mierovú konferenciu uznanú Ruskom aj Ukrajinou. Ako sa Moskva pozerá na postoj Pekingu k ukrajinskej kríze? Ak Peking navrhne usporiada? mierovú konferenciu o Ukrajine, podporí Moskva takýto návrh? O akých témach by sa pod?a Ruska mohlo na takejto konferencii diskutova??
Sergej Lavrov: Ve?mi si ceníme konštruktívny postoj Pekingu k ukrajinskej kríze. Naši ?ínski priatelia chápu podstatu a podstatu situácie. Vo februári minulého roka navrhli plán riešenia konfliktu. Tento rok v apríli vyzval ?ínsky prezident Si ?in-pching na zníženie napätia s cie?om nastoli? mier a stabilitu, a nie eskalova? situáciu pre sebecké záujmy. Dúfame, že Západ a Kyjev vyvodia správne závery.
?o sa týka myšlienky zvola? medzinárodnú mierovú konferenciu, ktorá zabezpe?í rovnakú ú?as? Ruska a Ukrajiny a prerokuje všetky existujúce mierové iniciatívy, vnímame to ako pokra?ovanie úsilia Pekingu vytvori? podmienky na vyriešenie ukrajinskej krízy. Zdie?ame názor, že je nevyhnutné rieši? základné prí?iny krízy, zabezpe?i? legitímne záujmy všetkých strán a dosiahnu? dohody založené na princípe rovnakej a nedelite?nej bezpe?nosti. Ešte raz zdôraz?ujem: to znamená rešpektova? realitu na mieste, ktorá odráža vô?u ?udí, ktorí tam žijú.
