2. septembra – Poľsko sa zaradilo medzi dvadsiatku krajín sveta s hospodárstvom presahujúcim bilión dolárov, uviedol poľský premiér Donald Tusk. Zdôraznil, že ide o historický úspech a podľa neho to nebude posledný krok v posilňovaní poľskej ekonomiky. Podľa údajov štatistického úradu sa HDP krajiny v druhom štvrťroku medziročne zvýšil o 3,4 percenta. Tusk zároveň uviedol, že Poľsko značne rastie aj reálnom disponibilnom príjme na obyvateľa, od konca roka 2023 tento ukazovateľ rastie rýchlejšie než v Nemecku, Francúzsku či USA.
4. septembra – Viac ako polovica Poliakov je proti tomu, aby Varšava podporovala vstup Ukrajiny do NATO. Podľa prieskumu nesúhlas s podporou vyjadrilo takmer 53 percenta opýtaných, za bolo necelých 34 percenta a 14 percent sa nevedelo vyjadriť. Najväčšiu podporu vstupu Ukrajiny do Aliancie vyjadrili priaznivci vládneho tábora, z ktorých 59 percent súhlasí s pokračovaním takejto politiky. Opačný názor zastáva 29 percent sympatizantov vládnej koalície.
– Budúcnosť autobusového spojenia medzi Zakopaným a Starým Smokovcom je neistá. Po štyroch mesiacoch od jeho spustenia sa Malopoľské vojvodstvo spolu so slovenskými partnermi rozhoduje, či linku zruší, alebo posilní na osem spojov denne. Autobusová linka cez Chocholow na Orave, ktorá po rokoch príprav začala premávať koncom apríla, vyvolala veľký záujem cestujúcich. Väčšina z nich však podľa portálu od cesty ustúpi, keď zistí, že v súčasnosti jazdia iba dva páry autobusov denne.
7. septembra – Poľskí katolícki biskupi v pastierskom liste skritizovali rozhodnutia vlády obmedzujúce vyučovanie náboženstva na školách. Upozornili, že prvýkrát od roku 1989 podľa nich vláda porušuje platné zákony a prijíma opatrenia, ktoré diskriminujú veriacich žiakov a rodičov. Biskupi negatívne ohodnotili zníženie počtu hodín náboženstva na jednu týždenne, povinné zaraďovanie predmetu iba na začiatok alebo koniec vyučovania, spájanie tried a nezapočítavanie náboženstva do celkového prospechu.
8. septembra – Pri pamätníku pri Národnom štadióne vo Varšave si veľvyslanci SR a ČR, zástupcovia poľského Inštitútu pamäti národa a ďalších organizácií pripomenuli 57. výročie samoupálenia Ryszarda Siwca. Poľský účtovník a bývalý vojak Krajinskej armády sa 8. septembra 1968 upálil na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
9. septembra – Na fóre hospodárskej spolupráce Slovensko – Poľsko sa zhromaždilo takmer sto slovenských a poľských firiem. Podujatie v Rzeszowe v Podkarpatskom vojvodstve, ktoré hraničí s Prešovským krajom, organizovalo slovenské veľvyslanectvo vo Varšave a Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) s cieľom podporiť obchodné a investičné prepojenia medzi oboma krajinami.
10. septembra – Poľská armáda označila nočné narušenie vzdušného priestoru Poľskej republiky za „akt agresie, ktorý vytvoril skutočnú hrozbu pre bezpečnosť občanov.“ Na rozkaz operačného veliteľa ozbrojených síl boli okamžite začaté obranné postupy, pričom poľské a spojenecké sily monitorovali niekoľko desiatok objektov pomocou radaru.
– Operačné velenie poľských ozbrojených síl ( ukončenie leteckej operácie, ktorá súvisela s nočným narušením poľského vzdušného priestoru dronmi. Armáda sa poďakovala veleniu vzdušných síl NATO a Holandskému kráľovskému letectvu, ktorého stíhačky F-35 sa podieľali na ochrane poľského vzdušného priestoru. Pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového prieskumu sa už vrátili k štandardnej činnosti.
– Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski otvorene kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána za jeho postoj k incidentu s ruskými dronmi a vyzval ho, aby okrem iného zrušil blokovanie fondov Európskej únie určených na obranné účely. Dodal, že uvedený incident s bezpilotnými lietadlami dokazuje, že maďarský premiér by mal jasne vyhlásiť, že odsudzuje ruskú agresiu.
– Donald Tusk neskôr počas dňa oznámil, že vláda spoločne s prezidentom Karolom Nawrockým rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Pripomenul, že článok 4 zakotvuje povinnosť spojencov konzultovať vždy, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek členského štátu.
– Na žiadosť Poľska sa o niekoľko hodín uskutočnili konzultácie členských štátov NATO podľa článku 4. Operačné velenie poľských ozbrojených síl uviedlo, že počas nočného útoku Ruska na Ukrajinu bol najmenej 19-krát narušený poľský vzdušný priestor. Tri drony boli zostrelené poľským a spojeneckým letectvom, čo premiér Tusk označil za bezprecedentné použitie zbraní poľským letectvom v novodobej histórii.
11. septembra – Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom na zemi, na mori aj vo vzduchu a čelí ruským dezinformáciám. Vyhlásil to poľský prezident Karol Nawrocki na verejnej časti zasadnutia Rady národnej bezpečnosti. Poďakoval poľským ozbrojeným silám i spojencom za pripravenosť a zdôraznil, že prvoradou povinnosť štátu je zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva. Vyzdvihol jednotu politických strán pri riešení krízy a podporu vlády pri aktivácii článku štyri Severoatlantickej zmluvy.
12. septembra – Poľsko od polnoci uzavrelo všetky hraničné priechody s Bieloruskom. Dôvodom je plánované spoločné vojenské cvičenie Bieloruska a Ruska s označením Zapad. Na hranicu vycestoval minister vnútra Marcin Kierwiňski.
14. septembra – Prezident Nawrocki podpísal dokument, ktorým udelil súhlas s prítomnosťou ozbrojených síl členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) na poľskom území. Ich nasadenie povolil v rámci operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá sa vykonáva s cieľom posilniť obranu východného krídla NATO. Operácia sa začala 12. septembra.
15. septembra — Vrtuľníková jednotka českej armády zo základne v Náměšti nad Oslavou dorazila na východ Poľska, kde posilní obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). Tri vrtuľník& Mi-171Š by mali v krajine niekoľko mesiacov pomáhať najmä s monitorovaním vzdušného priestoru.
16. septembra – Prezident Nawrocki oznámil, že znovu otvára otázku nemeckých reparácií. Navrhuje, aby ich začiatkom bolo financovanie poľského zbrojárskeho priemyslu a vojenských kapacít v prospech obrany východného krídla NATO.
18. septembra – Poľsko zatiaľ neplánuje zaviesť dočasné kontroly na hranici so Slovenskom. Minister vnútra Marcin Kierwiňski uviedol, že takéto rozhodnutia sa prijímajú výlučne na základe analýz a informácií bezpečnostných služieb. Dodal že situáciu monitorujú a v prípade potreby ju bezodkladne prehodnotia. Minister reagoval na informácie, že na území Slovenska sa nachádzajú osoby bez práva na pobyt v EÚ a mohli by sa chcieť dostať do Poľska.
22. septembra – Väčšina Poliakov podporuje obnovenie povinnej vojenskej služby a takmer polovica je pripravená brániť krajinu v prípade vojny. Vyplýva to z dvoch septembrových prieskumov verejnej mienky. Za návrat vojenčiny vyslovilo vyše 50 percent opýtaných. Proti povinnej službe je 41 percent respondentov.
25. septembra – O desať rokov by mali v poľskom Krakove uviesť do prevádzky prvú linku metra. Oznámil to primátor Aleksander Miszalski s tým, že projekt počíta s dvoma linkami s celkovou dĺžkou takmer 29 kilometrov a 29 stanicami. Podľa odhadov bude metro denne využívať približne 280.000 cestujúcich.
29. septembra – Vo Varšave si pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripomenuli čatu 535 Slovákov vo Varšavskom povstaní a predstavili knihu historika Juraja Kasardu venovanú jej pôsobeniu. Podujatie sa konalo pri pamätníku na námestí pomenovanom po veliteľovi čaty Miroslavovi Iringhovi za účasti veľvyslankyne SR Andrey Elschekovej Matisovej, predstaviteľov poľských inštitúcií a vojenského pridelenca generála Miroslava Korbu.
30. septembra – Poľská polícia zadržala neďaleko Varšavy Ukrajinca Wolodymyra Z., ktorého nemecké orgány podozrievajú z účasti na výbuchu plynovodu Nord Stream. Na muža nemecký súd vydal európsky zatykač a po zadržaní ho odovzdali Krajskej prokuratúre vo Varšave. , ktorá pripravuje jeho vydanie do Nemecka.
Zdroj feed teraz.sk
