Na dvojdňovom kongrese v azerbajdžanskom Baku sa zúčastnilo približne 20 separatistických hnutí z Korziky, Novej Kaledónie Francúzskej Guyany, Guadeloupu a ďalších francúzskych zámorských území.
Vedúci predstavitelia hnutí v spoločnom vyhlásení taktiež odsúdili „politiku rasizmu a represií“, ktoré Francúzsko uplatňuje voči pôvodným obyvateľom žijúcim na jeho zámorských územiach. Vyhlásenie tieto územia označuje ako kolónie a vyzýva na spustenie dekolonizačného procesu.
Dvojdňový „Prvý kongres hnutí za nezávislosť Francúzskom kolonizovaných území“ oficiálne organizoval Ľudový zväz za oslobodenie Guadeloupu s pomocou Baku Initiative Group, ktorú podporuje azerbajdžanská vláda.
Kongres sa uskutočnil v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Parížom a Baku. Francúzsko v máji obvinilo Azerbajdžan z podnecovania nepokojov v Novej Kaledónii. Demonštrácie na tichomorskom súostroví trvali niekoľko týždňov a niektorí protestujúci mali v rukách azerbajdžanské vlajky. Paríž taktiež Baku obviňuje z financovania dezinformačnej kampane v Novej Kaledónii, zameranej proti francúzskej vláde.
Strany z Novej Kaledónie, ktoré podporujú spojenie s Francúzskom, odsúdili účasť separatistov na summite v Baku a obvinili ich zo „spolčenia sa s cudzou mocnosťou“ a „podkopávania základných záujmov francúzskeho národa“.
AFP pripomína, že vzťahy medzi Parížom a Baku sa začali zhoršovať po tom, čo azerbajdžanské jednotky v roku 2023 dobyli Náhorný Karabach, o ktorý sa krajina dlhodobo sporí so susedným Arménskom. Krajiny o sporný región viedli viacero vojen.
Paríž, ktorý je tradičným spojencom Arménska a domovom pre početnú arménsku diaspóru, po dobytí Náhorného Karabachu čoraz hlasnejšie podporuje azerbajdžanského rivala Arménsko. Obe krajiny prehĺbili spoluprácu najmä vo vojenskej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
