Netanjahu sa Bara snažil odvolať pre údajnú stratu dôvery a deklaroval, že jeho zámer nesúvisí s bezpečnostným zlyhaním izraelských tajných služieb a bezpečnostných zložiek počas masívneho teroristického útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, keď bolo na juhu Izraela zavraždených vyše tisíc ľudí a ďalších vyše 200 ich bolo zavlečených do palestínskeho Pásma Gazy. Tento teroristický vpád vyprovokoval izraelskú inváziu do Pásma Gazy, ktorá si vyžiadala tisíce obetí.
Ronen Bar je de facto jedným z posledných šéfov bezpečnostných orgánov v Izraeli, ktorí sa po masakri zo 7. októbra 2023 udržali vo svojej funkcii.
Bar oznámil svoju rezignáciu počas slávnostného aktu na pamiatku padlých vojakov.
Veľkú časť svojho príhovoru venoval práve udalostiam z októbra 2023. Podľa neho je nutné, aby všetci predstavitelia bezpečnostných zložiek Izraela prešli sebahodnotením, lebo zlyhali pri plnení svojho poslania: obrane štátnej bezpečnosti.
Dodal, že všetci, ktorí v osudný deň „nezaistili bezpečnosť, by mali v pokore skloniť hlavy pred zavraždenými, mŕtvymi, zranenými, rukojemníkmi a ich rodinami a konať podľa toho. Všetci.“ Ako zdôraznil, „praktická implementácia zodpovednosti je neoddeliteľnou súčasťou osobného príkladu a odkazu našich vodcov a bez nej nemáme legitimitu viesť.“
Vo svojom príhovore sa Bar zmienil aj o nedávnej právnej bitke o nezávislosť Šin Bet a spomenul aj prebiehajúce konanie pred izraelským najvyšším súdom, pričom zdôraznil potrebu záruk, ktoré umožnia plniť si svoje povinnosti v rámci vládnej politiky a pre verejné blaho nezávisle a bez tlaku.
Bar dodal, že zo svojej funkcie oficiálne odstúpi 15. júna, po 35 rokoch služby, aby umožnil „riadny proces vymenovania trvalého nástupcu“ a profesionálne odovzdanie funkcie.
Proti svojmu odvolaniu z funkcie Bar namietal v súdnom spore, ktorý spôsobil rozkol v izraelskej spoločnosti.
Opozícia aj Bar obvinili premiéra Netanjahua z konfliktu záujmov a z toho, že šéfa tajnej služby odvolal z politických dôvodov, a to najmä aby zastavil vyšetrovanie kauzy Qatargate. Tá sa týka niekoľkých premiérových spolupracovníkov, ktorých začala Šin Bet tento rok vyšetrovať pre podozrenie, že dostávali peniaze od katarskej vlády za vylepšovanie obrazu tejto krajiny.
Zdroj feed teraz.sk
