Scholz vyhlásil, že je proti tejto legislatíve v jej súčasnej podobe a dúfa, že zákonodarcovia ju neschvália.
„Sme presvedčení, že takéto zákony nie sú potrebné,“ povedal kancelár a poznamenal, že Berlín sa pridáva ku kritike vrcholných predstaviteľov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Gruzínsku vlani udelili kandidátsky štatút EÚ.
Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen začiatkom tohto mesiaca oznámila, že je nutné znovu zaviesť legislatívu zameranú na obmedzenie mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia.
Zákon požaduje, aby sa u vlády zaregistrovali všetky mimovládne organizácie prijímajúce viac než 20 percent svojich peňazí zo zahraničia a aby raz ročne sprístupnili svoje účtovné knihy. Podobný zákon platí aj v Rusku, ktoré je mocným severným susedom Gruzínska.
„Zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu je v úplnom súlade so všetkými právnymi normami a základnými právami,“ povedal Kobachidze v nemeckej metropole. Podľa vlastných slov je „hlboko presvedčený„, že to môže výrazne prispieť k „zárukám skutočnej demokracie v Gruzínsku„.
Vláda vlani v marci stiahla skoršiu verziu návrhu zákona, keď proti nemu niekoľko dní demonštrovali ľudia v Tbilisi. Odporcovia zákona sú presvedčení, že ho vláda použije na kontrolu občianskej spoločnosti a opozičných hnutí.
Parlamentný líder Gruzínskeho sna Mamuka Mdinaradze na obranu zákona tento mesiac povedal, že mimovládne organizácie využívajú zahraničnú podporu na presadzovanie programov v prospech opozície vrátane šírenia „pseudoliberálnych ideológií„, podpory LGBT ľudí a podkopávania gruzínskej pravoslávnej cirkvi.
Zdroj feed teraz.sk
