Slovenská akadémia vied sa v júni (5. – 7. 6.) opäť predstaví na Veľtrhu vedy v Prahe. Vo „vedeckej fabrike“ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV budú návštevníci zisťovať, ako sa z jemných práškov vyrábajú pevné materiály, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v rôznych oblastiach priemyslu. Oddelenie minerálnych biotechnológií Ústavu geotechniky SAV ukáže, ako efektívne odstrániť škodlivé látky z kontaminovaných vôd z environmentálnych záťaží.
„Keramika, sklo, nanorúrky či absorbenty – to sú materiály, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti znečisteniu životného prostredia,“ uvádza hovorkyňa SAV Monika Tináková s tým, že tento mikrosvet predstaví Ústav anorganickej chémie SAV.
Literárna Bratislava bude podľa hovorkyne na dosah ruky s Ústavom slovenskej literatúry SAV. Miesta, ktoré ožili v slovenských literárnych dielach, vytvoria obraz hlavného mesta v textoch.
Vo štvrtok 5. 6. je zároveň naplánovaná prezentácia českého vydania knihy Milan Rastislav Štefánik – Muž, který si povídal s hvězdami. Autor knihy, historik Michal Kšiňan spolu s historikom Jakubom Štofaníkom prevedú návštevníkov životným príbehom jednej z najvýraznejších postáv československých dejín.
Zariadenie s umelou inteligenciou pomôže logopédom pri predbežnej diagnostike rečových porúch u detí v predškolskom veku. Nový poľský systém nazvaný SpeechCAD má identifikovať potrebu logopedickej terapie, poskytnúť rodičom odporúčania a uľahčiť odborné konzultácie medzi logopédmi, ortodontmi a fyzioterapeutmi.
Deti pri používaní zariadenia vyslovujú slová a vety, pričom aplikácia vyhodnocuje prípadné odchýlky v artikulácii. Systém zároveň pomocou dvoch kamier vytvára trojrozmerný model tváre, ktorý umožňuje objektívne sledovať pohyby rečových orgánov. Výsledky analýzy sa zobrazujú v podobe dynamického 3D modelu, ktorý môžu logopédi poskytnúť ďalším odborníkom.
Vývoj systému inicioval vedúci programu LIDER Národného centra výskumu a rozvoja Michal Krecichwost, ktorý sa inšpiroval osobnou skúsenosťou po mozgovej príhode svojej matky. Umelá inteligencia, ktorá je súčasťou systému, je trénovaná na rozsiahlych databázach rečových prejavov, pričom logopédi poskytujú odborné poznatky pre jej vývoj.
Prototyp systému SpeechCAD by mal byť pripravený na implementáciu po troch rokoch vývoja. Podľa Krecichwosta nebude zariadenie náhradou logopéda, ale nástrojom na zefektívnenie a zlepšenie diagnostiky. Systém bude mať najväčší prínos v materských školách, kde býva obmedzený čas na vyšetrenia. Zariadenie má byť dostupné v školách, logopedických poradniach a ambulanciách bez potreby zložitej certifikácie.
Vždy, keď má človek ruku ponorenú dlhší čas vo vode, jeho prsty zvráskavejú podľa rovnakých vzorov, uvádzajú výskumníci v májovom vydaní vedeckého časopisu Journal of the Mechanical Behavior of Biomedical Materials. Vrásky sa totiž tvoria podľa vzorov podkožných krvných ciev, ktorých tvar sa časom nemení.
Mnoho ľudí si myslí, že zvráskavenie končekov prstov vzniká jemným opuchom spôsobeným absorpciou vody do kože. Pred približne dvadsiatimi rokmi však vedci zistili, že tento jav nastáva pre zúženie podkožných krvných ciev.
Pri dlhšom pobyte vo vode sa do kože dostane voda a zriedi množstvo soli v kožnom tkanive. Ľudský mozog dá v nadväznosti na to pokyn cievam stiahnuť sa, čím koža na končekoch prstov rúk i nôh získa svoju zvráskavenú formu. Ide o evolučný mechanizmus, ktorý pomáha ľuďom zlepšiť úchop pod vodou.
Biomedicínsky inžinier z Binghamtonskej univerzity Guy German sa otázkami vráskavenia kože začal zaoberať, pretože nedokázal odpovedať na otázku, či sa koža pri dlhšom kontakte s vodou správa vždy rovnako.
Spoločne so svojimi študentmi preto uskutočnil experiment. Traja ľudia si pravé ruky namočili do 40-stupňovej vody na 30 minút, odfotili vzor zvráskavených prstov a pokus zopakovali o 24 hodín. Pri porovnávaní zistili, že vrásky mali rovnaký tvar i miesto. Následná matematická analýza potvrdila, že sú takmer totožné.
„Teraz by som chcel zistiť odpoveď na otázku, či sa to deje aj v dlhšom časovom horizonte, napríklad po roku, desiatich rokoch alebo päťdesiatich rokoch,“ uvádza German. Ak si podkožné cievy držia svoj tvar celý život podobne ako odtlačky prstov, podľa jeho slov by mohli raz pomôcť pri biometrickej alebo forenznej identifikácii.
Zdroj feed teraz.sk
