„Rýchlosť, ako zareagujeme, rozhoduje o tom, či náš rodinný príslušník, blízky alebo hocijaký človek, ktorý práve môže ísť okolo nás, bude mať následky a aké vážne budú. Či sa bude učiť nanovo rozprávať, chodiť alebo či bude vedieť byť samostatný,“ priblížil Šaško.
Fast Heroes spúšťa už šiesty ročník projektu, ktorý je postavený na novom module s názvom Päť výziev v prevencii. „Sme presvedčení, že okrem znalostí príznakov CMP je čas vzdelávať naše deti aj o rizikových faktoroch mŕtvice a infarktu myokardu,“ uviedla koordinátorka projektu Ľubica Fidesová. Dodala, že do iniciatívy je zapojených viac ako 1100 škôl a 70.000 detí.
Šaško avizoval, že projekt chce rozšíriť do všetkých samosprávnych krajov. „V priebehu mesiaca november budem zvolávať stretnutie všetkých ôsmich županov na ministerstve zdravotníctva, kde otvoríme viacero tém. Rozšírenie tohto programu bude určite na agende, pretože jeho výsledky sú absolútne hmatateľné – za štyri roky existencie priniesol preukázateľne zachránené životy, keď deti rozpoznali príznaky mŕtvice a vedeli efektívne komunikovať aj s operačným strediskom,“ poznamenal.
Podľa prezidentky Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostky Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Zuzany Gdovinovej sa Slovensko v akútnej liečbe cievnych mozgových príhod radí medzi najúspešnejšie krajiny v Európe. „Asi 25 percent pacientov liečime intravenóznou trombolýzou a približne 11 percent mechanickou trombektómiou (odstránenie krvnej zrazeniny z mozgovej cievy, pozn. TASR),“ uviedla.
Úspech podľa nej spočíva v systematickom zbere a analýze dát v Registri CMP, ktoré pomáhajú hodnotiť kvalitu práce centier a odhaľovať rezervy v liečbe. „V tejto oblasti by sme boli veľmi radi, keby pán minister a rezort s nami spolupracovali v tom, že by sme chceli prenášať dáta priamo zo štruktúrovanej prepúšťacej správy, aby boli presnejšie a aby sme sa vedeli ešte lepšie posunúť v akútnej liečbe,“ zdôraznila Gdovinová. Dodala, že Slovensko stále zaostáva v následnej starostlivosti – najmä v rehabilitácii a logopedickej pomoci, ktoré sú kľúčové pre návrat pacientov po mozgovej príhode do bežného života.
Šaško pripustil, že starostlivosť o pacienta s prekonanou mŕtvicou je na Slovensku dlhodobý problém. Téme sa chce venovať aj v rámci reformného plánu Misia zdravie, ktorý chce presunúť priamo pod riadenie ministerstva. „Kardiológia a cesta pacienta budú jednou z vlajkových priorít. Chceme, aby bola táto cesta, od digitalizácie až po konkrétne procesy, jasne definovaná,“ povedal.
Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová upozornila, že až 80 percentám cievnych mozgových príhod by sa dalo predísť lepšou kontrolou rizikových faktorov. Medzi najvýznamnejšie patrí vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, fajčenie, cukrovka a obezita. „Ak znížime systolický tlak o desať milimetrov ortuťového stĺpca, zabránime 35 percentám mozgových príhod,“ uviedla. Dodala, že riziko možno znížiť aj úpravou cholesterolu, hmotnosti či obmedzením fajčenia.
Zdroj feed teraz.sk
