„Najvä?šia zmena, ku ktorej skuto?ne dochádza, je tá, že kým ochota zaplati? za rok života je v sú?asnosti na úrovni 44.000 eur, tak vyhláška hovorí, že štát bude ochotný zaplati? za rok života 22.000 eur,“ vysvetlila výkonná riadite?ka AIFP Iveta Pálešová.
Pod?a vyhlášky ministerstva zdravotníctva ostáva nákladová efektívnos? jediným kritériom na zaradenie lieku do systému úhrad. Ako podotkla Pálešová, v iných štátoch sa zoh?ad?uje aj medicínska potreba, spolo?enský prínos ?i zriedkavos? ochorenia. Dodala, že ministerstvo chce novým predpisom prehodnoti? aj existujúce terapie a lieky, ktoré môžu by? vyradené z kategoriza?ného zoznamu. Priblížila zárove?, že pod?a posledných analýz bolo v rokoch 2020 – 2023 Európskou liekovou agentúrou schválených 173 liekov, pri?om k januáru 2025 bolo na Slovensku kategorizovaných 47 z nich, ?o predstavuje 27-percentnú dostupnos? lie?by.
Pálešová upozornila, že používanie princípu nákladovej efektívnosti pri rozhodovaní o úhradách liekov môže síce prispie? k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, ale neznamená automaticky šetrenie finan?ných prostriedkov štátu. Podotkla, že liek môže by? efektívny, no ak je ur?ený pre ve?kú skupinu pacientov, výrazne za?aží rozpo?et. „Navyše, v analýze vplyvov na rozpo?et chýbajú akéko?vek zdrojové údaje, takže nevieme, na základe ?oho ministerstvo dosahy spo?ítalo,“ informovala Pálešová.
Pripomenula, že vo vyhláške sa síce uvádza, že zvýhod?uje lieky pre pacientov s horšou prognózou, no pod?a nej to v skuto?nosti môže znamena?, že sa k lie?be dostanú neskôr. „Môže to znevýhodni? vstup liekov, ktoré sú ur?ené práve pre skoršie terapie. Ve?akrát vedú k vylie?eniu pacienta a ten potom už nie je nútený, aby bol ?alej lie?ený v neskorších štádiách,“ vysvetlila.
Pod?a AIFP je jedným z problémov vyhlášky to, že zavádza nereálnu požiadavku na prínos lieku. Ak má by? liek „skuto?ne dobrý“ a štát ho má hradi? aj vo výnimo?ných prípadoch, musí pod?a nových pravidiel pacientovi pred?ži? kvalitný život o 20 rokov. Pálešová upozornila, že taký liek v praxi takmer neexistuje – bu? preto, lebo také dlhé pred?ženie života pri vážnych diagnózach nie je reálne, alebo preto, že do výpo?tu vstupuje aj tzv. diskontná sadzba – technický koeficient, ktorý budúce roky života „z?avuje“, teda znižuje ich hodnotu v ?ase. „Lieky na zriedkavé ochorenia takúto požiadavku nedokážu splni? vôbec. Na základe kritérií, ktoré sú uvedené vo vyhláške, neexistuje ani choroba, ani liek, ktoré by ich splnili,“ ozrejmila.
Dodala, že nastavená priorita šetrenia v oblasti liekov spolu s dietetickými potravinami reprezentuje len 19 percent z rozpo?tu výdavkov verejného zdravotného poistenia. „Máme za to, že pri dostato?nej snahe identifikova? úspory aj vo všetkých ostatných položkách rozpo?tu nebude musie? ministerstvo riskova? životy pacientov,“ uzavrela.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR navrhuje zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Rezort poukázal na to, že pri sú?asných pravidlách výpo?tu ich nákladovej efektívnosti by financie vy?lenené na lieky v tomto roku neposta?ovali. Od júna sa preto majú upravi? vyhláškou, ktorá je v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo odhadlo, že by to po?as piatich rokov mohlo prinies? úsporu v úhradách za lieky najmenej 583 miliónov eur.
Asociácia na ochranu práv pacientov poukázala na to, že najzasiahnutejší oneskoreným prístupom k inovatívnej lie?be sú onkologickí, neurologickí a pacienti so zriedkavými diagnózami.
Zdroj feed teraz.sk
