„Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe, ako sme to videli aj v prípade novely Trestného zákona, je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému ú?elu,“ poznamenal jeden z predkladate?ov Ondrej Dostál (SaS) na pondelkovej tla?ovej konferencii.
Zákonodarcovia preto navrhujú, aby odôvodnenie k návrhu na skrátené legislatívne konanie bolo podrobnejšie. Novela hovorí aj o okolnostiach, za ktorých by vláda mohla skrátené legislatívne konanie navrhnú?. Pod?a nej by mali by? nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídate?né. SaS chce tiež presadi?, aby návrh na skrátené konanie posudzoval ústavnoprávny výbor a aby bol k nemu ur?ený ako gestorský výbor. „Posúdenie dôvodov je viac právna otázka ako otázka vecná,“ podotkol Dostál.
Poslanci za SaS volajú aj po prísnejšom posudzovaní tzv. prílepkov. Poukázali na to, že už v sú?asnosti sú zakázané pri prerokúvaní návrhu zákona dopl?ujúce návrhy, ktorými sa mení alebo dop??a iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom, no napriek tomu sa tak deje. „Aj v tomto prípade sa preto navrhuje, že ak niektorý z poslancov vysloví pochybnos?, ?i návrh nie je takýmto prílepkom, mal by ho posúdi? ústavnoprávny výbor. Zárove? sa navrhuje, aby pozme?ujúce a dopl?ujúce návrhy, ktorými sa novelizuje iný ako predmetný návrh zákona, obsahovali aj odôvodnenie vecnej súvislosti návrhu s prerokúvaným návrhom zákona,“ vysvetlili.
V novele SaS okrem toho navrhla zmenu po?tu potrebných poslancov na podanie pozme?ujúceho alebo dopl?ujúceho návrhu k návrhu zákona na schôdzi NR SR, a to z 15 na osem. „Je to minimálny po?et na to, aby mohol vzniknú? samostatný poslanecký klub. Domnievame sa, že strana, ktorá má zastúpenie na úrovni samostatného poslaneckého klubu, by mala ma? možnos? predklada? aj pozme?ujúce návrhy v pléne,“ podotkol Dostál. Strana chce presadi? aj zrušenie zákazu používania obrazovej prezentácie pri vystúpení v rozprave. Upravi? plánuje tiež postup pri vo?be verejných funkcionárov v parlamente.
Novela hovorí aj o zmenách v rámci inštitútu hodiny otázok. SaS navrhla, aby sa prvé dve otázky na premiéra žrebovali spomedzi otázok od poslancov, ktorí pri poslednom predchádzajúcom rokovaní o dôvere vláde nehlasovali za jej vyslovenie. Chce zavies? aj povinnos? pre ?lenov vládneho kabinetu, aby vopred informovali o dôvodoch svojej neprítomnosti.
Líder SaS Branislav Gröhling sa vyjadril aj k stretnutiu parlamentných strán k návrhom zmien rokovacieho poriadku, ktoré v lete avizoval predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter. „My sme boli iba oslovení, aby sme dali nejaké návrhy, v rámci nich sme mali asi o tom diskutova?, ale takáto diskusia nebola. My sme ?akali, ?o sa udeje cez leto, ?i koalícia v septembri nepríde s nejakým návrhom rokovacieho poriadku, neudialo sa tak, my sme si prácu za dva mesiace urobili a predložili sme náš návrh rokovacieho poriadku,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk