Je zrejmé, že témou si americký spisovate? získal vä?šiu priaze? už po smrti, ale už za jeho života román mimoriadne ocenili ešte slávnejší sú?asníci, najmä Hermann Melville nešetril superlatívmi. Šarlátové písmeno vyšlo zhruba poldruha roka pred Moby-Dickom a Melville deklaroval, že sa ním pri písaní slávnej Bielej ve?ryby v mnohom inšpiroval.
Dej príbehu „The Scarlet Letter“ sa odohráva na puritánskom vidieku. Hester Prynneová tam prišla vydatá za staršieho muža, ktorý ju mal neskôr nasledova?, ale falošná správa ju presved?ila, že ovdovela. Neskôr porodila nemanželské die?a a jej manžel, ktorý na „inkriminované“ miesta prichádza, sa pod skrytou identitou snaží vypátra? milenca. Jeho manželka musí pod?a zákonov komunity nosi? na šatách šarlátové písmeno A ako trest za cudzoložstvo. Otec jej die?a?a je miestny kazate?. Hrdá a na tú epochu nezávislá mladá žena však vinu necíti, svoj „bo?ný“ vz?ah považuje za posvätený hlbokou láskou. Postupne si dôstojným správaním a samostatnos?ou získa úctu mnohých ?udí.
Lenže nie manželovej, ten medzitým psychicky terorizuje kazate?a a zhoršuje mu zdravotný stav. Otec nemanželského die?a?a prizná svoje „cudzoložstvo“ a zomrie v náru?í milovanej ženy. Hester však ani to nezlomí, stato?ne ?elí osudu a pres?ahuje sa s dcérou do Európy. O nieko?ko rokov sa vracia do Nového Anglicka, na?alej nosí šarlátové písmeno, na?alej sa správa hrdo, ale s láskavos?ou a porozumením aj vo?i tým, ktorí ju odsudzujú.
Román sa o desa?ro?ia neskôr stal lákavým námetom vo svete kinematografie. V roku 1908 nato?il nemý krátky film s týmto názvom Ameri?an Sidney Olcott, ale pás sa neskôr stratil. Najstaršia zachovaná snímka je tak z roku 2011, má 15 minút a dvoch režisérov (Joseph W. Smiley a George Loane Tucker). Nasledovali ?alšie štyri filmy bez štandardného zvuku (jeden britský) a klasická snímka prišla na svet v roku 1934 (Robert G. Vignola).
V roku 1973 sa Šarlátové písmeno dostalo na plátna v?aka nemeckej produkcii. Dnes už kultový režisér Wim Wenders vtedy nato?il svoje tretie celove?erné dielo. Najznámejšia adaptácia je z roku 1995. Režisér Roland Joffé obsadil do hlavných rolí Demi Mooreovú, Garyho Oldmana a Robert Duvalla, hudbu robil John Barry, ale ani to k úspechu neviedlo, film bol prepadák. Trochu lepšie dopadla v roku 1979 miniséria štyroch hodinových epizód Ricka Hausera, druhá z nich získala jednu z menších cien Emmy. S odstupom ?asu sa prenesenie námetu uznávanej historickej drámy temného romantizmu do filmových kamier javí náro?nejšie, ako by sa mohlo zda?.
Zdroj feed teraz.sk
