V roku 2023 pribudlo pod?a IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW) nových výrobných zdrojov na báze OZE, ?o je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako vlani, aj v najbližších piatich rokoch majú by? hlavným ?ahú?om rastu využívania zelenej energie fotovoltické elektrárne, nasledované veternými elektrár?ami.
Pri veternej energetike vidí aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii (EÚ) povo?ovacie procesy. „V prípade Slovenska to, bohužia?, stále platí dvojnásobne, ke?že vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram,“ upozornil ?len Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
V roku 2028 majú pod?a IEA pokrýva? OZE až 42 % výroby elektriny, pri?om podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %. „Aj tieto ?ísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba do?asný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu,“ zdôraznil Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradi?nými zdrojmi je pod?a neho nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povo?ovacích procesov.
Práve pomalé tempo zmien v povo?ovacích procesoch môže pod?a SAPI spôsobi?, že Slovensko celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech. „V tejto chvíli sme z legislatívneho h?adiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatia? ni? nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali,“ priblížil Lacko.
Za jednu z potenciálnych bariér pre ?alší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, ke?že ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac ?asu, ako výstavba veterných ?i solárnych elektrární. SAPI upozornila, že aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné spolo?ne s výstavbou OZE rieši?.
Asociácia vyzdvihla, že na Slovensku sa už pripravujú alebo realizujú viaceré projekty, ktorých cie?om je vytvori? podmienky aj pre vyššie využívanie OZE. Ide napríklad o cezhrani?né projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posil?uje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Na tieto projekty poskytla EÚ 200 miliónov eur.
„?alšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Ak?ného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú ?as? nákladov,“ doplnil Lacko.
Zdroj feed teraz.sk
