Elektrina z fotovoltických elektrární patrí v sú?asnosti k najlacnejším zdrojom, v Európe však stále zostáva nevyužitý potenciál približne 80 až 90 % striech a na Slovensku je to ešte viac. Rýchlejšiemu využívaniu energie zo slnka totiž v krajine stále bránia viaceré bariéry v legislatíve. „Vä?šie fotovoltické elektrárne sa u nás prakticky neoplatí stava? kvôli legislatívnym podmienkam a rôznym z nich vychádzajúcich poplatkom, ktoré tieto elektrárne v iných krajinách EÚ neplatia,“ uviedol výkonný riadite? SAPI Ján Karaba.
Nárast kapacity malých fotovoltických elektrární v domácnostiach sa pod?a neho v najbližšom období spomalí. Dôvodom je zastavenie vydávania poukážok z programu Zelená domácnostiam, ke?že žiadosti už dosiahli sumu 107,7 milióna eur, ktoré v ?om boli alokované do roku 2029. „Napriek prís?ubom ministerstva hospodárstva a ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie o navýšení prostriedkov z fondov EÚ do tohto programu, dnes nie je jasné, kedy sa tak stane. Skúsenosti ukazujú, že to môžu by? mesiace, ale aj rok,“ upozornil Karaba.
Zárove? poukázal aj na potrebu využívania nových foriem výroby elektriny zo slnka, ako je napríklad agrivoltika. Ide o technologické riešenie, ktoré umož?uje na rovnakej pôde pestova? po?nohospodárske plodiny a zárove? vyrába? elektrinu. Dobré podmienky na výrobu elektriny zo slnka sú najmä v oblastiach, kde je úrodná pôda. Slovensko však nemá v prevádzke ani jednu takúto elektráre?, problémom je opä? legislatíva.
„Platné zákony umož?ujú bu? pestova? plodiny na pôde ur?enej na po?nohospodárske ú?ely, alebo vyrába? elektrinu na pôde ur?enej na priemyselné ú?ely. Pritom panely agrivoltických elektrární zlepšujú aj podmienky pre pestovanie plodín, teda prispievajú k zvyšovaniu potravinovej sebesta?nosti,“ vysvetlil Karaba s tým, že panely, ktoré sa dokážu natá?a?, zlepšujú mikroklímu na obhospodarovanej pôde, ?ím zvyšujú výnosy po?nohospodárov a zárove? znižujú spotrebu vody na závlahu.
Zdroj feed teraz.sk
