Sankcie EÚ stáli ruskú ekonomiku 450 miliárd dolárov

Brusel 7. marca (TASR) – Tri roky po zavedení prvých sankcií EÚ voči Rusku, z dôvodu vojny na Ukrajine, príjmy Ruska z obchodovania so štátmi EÚ klesli o 74 percent, dovoz ropy sa znížil o 90 percent a dovoz plynu zo 45 na 13 percent. Uvádza sa to na stránke Európskej redakcie (ENR), čo je spoločný projekt viacerých európskych tlačových agentúr, ktorého súčasťou je aj TASR.

„Sankcie stáli ruskú ekonomiku 450 miliárd dolárov (416 miliárd eur),“ vyhlásil špeciálny zástupca EÚ pre sankcie David O’Sullivan, ktorý v stredu (5. 3.) v Bruseli v Európskom parlamente (EP) vysvetľoval efektívnosť a presadzovanie sankcií EÚ voči Rusku.

Podujatie na pôde EP pripravili poľský europoslanec Andrzej Halicki a lotyšská europoslankyňa Sandra Kalniete.

O’Sullivan pripomenul, že od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu EÚ uvalila na Rusko 16 sankčných balíčkov, ten posledný bol prijatý 24. februára, a práce na 17. balíčku prebiehajú.

„Bola to bezprecedentná akcia, najmä preto, že pri ukladaní sankcií treba dosiahnuť jednomyseľnosť,“ povedal O’Sullivan europoslancom.

Zdôraznil, že v roku 2021 bolo Rusko piatym obchodným partnerom EÚ a predstavovalo 5,8 % európskeho obratu s tovarmi v hodnote takmer 260 miliárd eur ročne.

„O tri roky neskôr v dôsledku sankcií príjem z obchodu s Ruskom klesol o 74 percent, čo ukazuje mieru efektívnosti sankcií. Dovoz ropy z Ruska klesol o 90 percent a dovoz plynu sa znížil zo 45 na 13 percent. Samozrejme, niekto môže povedať, že obchod a dovoz stále pokračujú, ale to, čo sme dosiahli len za tri roky, je niečo výnimočné,“ opísal situáciu O’Sullivan.

Upozornil, že cieľom sankcií bolo pripraviť Rusko o technológie na výrobu zbraní a znížiť príjmy ruskej ekonomiky využívané na podporu vojny.

„Sankcie, aj keď nie sú dokonalé, prinášajú výsledok. Odhadujeme, že ruská ekonomika stratila 450 miliárd dolárov. Počúvame, že ruská ekonomika si dobre vedie, že zaznamenala troj- až štvorpercentný rast. Ale pamätajme, že v Rusku inflácia dosahuje vysoké miery. Oficiálne sa hovorí o desiatich percentách, neoficiálne o 20 – 25 percentách,“ povedal. Podľa jeho slov Rusko dnes venuje takmer 30 % verejných financií, teda šesť až osem percent svojho HDP na obranu.

„Putin ‚skanibalizoval‘ civilnú ekonomiku, aby viedol vojnovú ekonomiku. To sa dá robiť nejaký čas, ale nie stále,“ odkázal O’Sullivan.

Dodal, že EÚ nemôže zrušiť sankcie, lebo môžu byť nástrojom tlaku na Rusko počas mierových rokovaní. Naopak, treba posilniť boj proti ich obchádzaniu.

(1 EUR = 1,0796 USD)

(spravodajca TASR Jaromír Novak)