V rozhovore pre španielsky denník El País Sánchez uznal „svetlé a temné“ stránky spoločnej histórie s Mexikom a zdôraznil, že ich priznanie je kľúčom k budovaniu silnejších vzťahov.
„Môžem zaručiť, že pre Španielsko je normalizácia vzťahov s krajinou, ktorú považujeme za veľmi blízku, prioritou,“ zdôraznil. Premiér ďalej vyzdvihol podporu Mexika pre španielskych exulantov po občianskej vojne v Španielsku v rokoch 1936–1939 a poukázal na historické a kultúrne väzby medzi krajinami.
Vzťahy týchto dvoch štátov boli v posledných rokoch napäté kvôli výzvam mexických lídrov, ktorí opakovanie žiadali, aby sa Španielsko oficiálne ospravedlnilo Mexiku za násilnosti spáchané počas koloniálnej éry.
V roku 2019 vtedajší mexický prezident Andrés Manuel López Obrador poslal španielskemu kráľovi Filipovi VI. list, v ktorom požadoval ospravedlnenie za zverstvá spáchané počas španielskeho dobytia Mexika v rokoch 1519 – 1521 a počas nasledujúcich troch storočí koloniálnej nadvlády. Španielsko vtedy túto žiadosť odmietlo, zatiaľ čo kráľ na ňu verejne nereagoval.
Táto otázka sa opäť objavila v októbri, keď mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová opätovne vyzvala Španielsko na oficiálne ospravedlnenie. V reakcii na to španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares uznal „bolesť a nespravodlivosť“, ktorú utrpeli domorodé národy počas španielskeho dobytia Ameriky. „Došlo k nespravodlivosti – je spravodlivé to dnes uznať a je spravodlivé to ľutovať. Pretože to je tiež súčasťou našej spoločnej histórie a nemôžeme to poprieť ani na to zabúdať,“ dodal.
Mezoamerika – región zahŕňajúci časti Mexika a Strednej Ameriky – mal odhadom 15 až 30 miliónov obyvateľov, keď tam v roku 1519 dorazil Hernán Cortés aj s armádou niekoľkých stoviek mužov. Po vyše storočí bojov, masakrov a morových epidémií zostalo na území odhadom len jeden až dva milióny pôvodných obyvateľov – Aztékov.
Zdroj feed teraz.sk
