Nečudujem sa premiérovi Ficovi, že reaguje ostrým vyjadrením na polnočnej tlačovke v Bruseli a následným statusom na ďalšie z radu manipulačných svinstiev médií voči nemu – tentoraz opäť, ako už tradične, v podaní chronicky zavádzajúcej TV Markíza v súvislosti s jeho účasťou na rokovaní Európskej rady v Bruseli, kde vraj „znovu“ hlasoval v rozpore s tým, čo sľúbil poslancom v ten istý deň ráno na zasadnutí príslušného parlamentného výboru. A potom, že kto je na Slovensku dezinfo scéna!? TV Markíza je doslova a do písmena jej pyšnou vlajkovou loďou.
Niekto najprv staval pod Ficovým bytom šibenice a neskôr dokonca zobral do ruky aj revolver, aby z neho vypálil päť opozičných rán, iný s posadnutosťou patologického idiota, ktorému drží vnútro hlavy s ušami pokope iba špagát, manipuluje a hrubo klame v tlači, rozhlase a televízii, ďalší – kto vo svojej do neba volajúcej indolencii nevie kam sa vstupovalo s referendom a kam bez referenda – kvôli tomu organizuje protestné zhromaždenia pred Úradom vlády alebo chodí na premiéra skupinovo žalovať do Bruselu. A ak ani to nepomôže, vytipovaná „elitná“ zberba aktivistov v prestrojení za novinárov sa nechá za svoju propagandu platiť peniazmi od Soroša a USAID. Alebo ako jeden známy psychiatrický netvor behá celé roky s víziou zlatej vane v chorej gebuli, aby z reťaze utrhnutý sliedil po letiskách a ako pomätený stopovací pes s nosom pritlačeným k zemi hliadkoval hore dolu pobrežiami Stredozemného mora, aby usvedčil Fica, že tam vlastní vilu, ktorú samozrejme nemá.
Tí, ktorí máme už svoj vek, pohybujeme sa v politike a v médiách dlhšie a nevyliezli sme na svetlo božie s názormi len pred rokom, dvomi, tromi, či hoci aj desiatimi, ale aktívne pôsobíme v spoločnosti a v politike a v záujme pravdy komentujeme na verejnosti dianie už viac ako 35 rokov bez toho, že by sme okolo seba vyrábali „show“, vieme veľmi dobre čo sa tu organizuje – nielen voči Robertovi Ficovi, ale aj voči slovenskej štátnosti – od samého začiatku. Čiže plných 35 rokov.
Len čo sa napríklad Robert Fico profiloval ako ľavicový politik s vyváženým národným cítením a začal si po odchode z SDĽ získavať čoraz väčšiu priazeň významnej časti voličov, spustila sa proti nemu okamžite kampaň, ktorá trvá dodnes. Dá sa na tom dokonca vybudovať aj osobná kariéra. Už som to tu spomenul niekoľko razy a nemám problém to zopakovať znovu – do synchrónneho útoku na Fica zvnútra aj zvonku zatrúbila medzinárodná konferencia Mesežnikovho IVO v októbri 2002 pod názvom „Znamená výsledok parlamentných volieb 2002 koniec populistu Fica?“ Všetci známi Ficobijci sa vtedy zlietli ako krkavce na temnom nočnom cintoríne a dokonca si prizvali aj hostí z Británie a Holandska, aby tam na mieste v hoteli Carlton vystrojili predsedovi Smeru predčasný politický pohreb.
Bol som na tej konferencii, samozrejme že som tam bol, a ako bolo v takých situáciách mojím zvykom, urobil som tam niečo podobné ako nedávno Romana Tabaková v SND, že som v diskusii vystúpil z pléna s ostrým protinázorom. Koho to ale dnes zaujíma….. koho prosím vás zaujíma očité svedectvo človeka, ktorý o tom vypovedá nie z počutia, ale z prvej ruky aktéra? Podobne ako z prvej ruky, čiže osobne, poskytol už piateho októbra 1990 rozhovor fínskej televízii pred budovou Národnej rady, že 20 000 inteligentných občanov Slovenska tam oprávnene apeluje na vládu a parlament, aby poslanci odhlasovali zákon o štátnom jazyku. A konečne, kto mal odvahu vystúpiť vo februári 2005 z pléna na veľkej celosvetovej konferencii MZV pod záštitou štátnej tajomníčky Magdy Vášáryovej v preplnenej slniečkárskej sále – v deň, kedy tu v Bratislave boli „samitujúci“ prezidenti Putin aj Bush – aby zmietol argumenty úvodného chválenkárskeho referátu Demeša a Bútoru o tom, aký „úspešný demokratický raj na zemi“ sa na Slovensku rozhostil pod vedením Mikuláša Dzurindu. 1/2
Zdroj telegram
