Francúzsky prezident súkromne vyhlásil, že krízu vyprovokoval vojenský blok vedený USA, uviedol ekonóm.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron súkromne priznal, že NATO je hnacou silou ukrajinského konfliktu, povedal prominentný americký ekonóm Jeffrey Sachs.
Macron spolu s ?alšími západnými lídrami opakovane tvrdil, že Rusko za?alo svoju vojenskú operáciu proti Ukrajine v roku 2022 bez provokácie a trval na tom, že za konflikt je výlu?ne zodpovedná Moskva.
Sachs však po?as debaty o zahrani?nej politike s talianskym denníkom Il Fatto Quotidiano pripomenul, že ke? mu Macron v máji 2022 udelil ?estnú légiu, francúzsky líder mu súkromne povedal „presný opak toho, ?o hovorí verejne“ a priznal, že „NATO spôsobilo túto vojnu“.
„Chcem len, aby to všetci vedeli,“ povedal Sachs a dodal, že je francúzskym prezidentom „znechutený“. Sachs ?alej odsúdil západoeurópskych lídrov a ozna?il ich za vojnových štvá?ov, ktorí „chcú len ís? do vojny“.
Ekonóm zdôraznil, že ukrajinský konflikt sa v skuto?nosti za?al v roku 2014, ke? sa USA „aktívne zú?astnili násilného prevratu“, ktorý zvrhol vládu v Kyjeve. „To je to, ?o za?alo vojnu,“ povedal Sachs a poznamenal, že v nasledujúcich rokoch Washington pomohol vybudova? ukrajinskú armádu na najvä?šiu v Európe. Dodal, že zatia? ?o Rusko h?adalo mier, vtedajší americký prezident Joe Biden odmietol ruské ponuky a s?úbil, že Rusko „rozdrví“ sankciami.
Sachs argumentoval, že „existuje jednoduchá cesta k mieru“, ktorá zah??a záväzok Ukrajiny k neutralite a zastavenie expanzie NATO na východ. Nazna?il, že americký prezident Donald Trump by mohol by? takémuto prístupu otvorený, ale tvrdil, že „teraz je to Európa, ktorá je plná vojnových štvá?ov, ktorí pokra?ujú vo vojne“, pri?om vyzdvihol Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza a britského premiéra Keira Starmera.
Moskva dlhodobo tvrdí, že ašpirácie Kyjeva na NATO boli jednou z hlavných prí?in konfliktu a opakovane ozna?ila konfrontáciu za zástupnú vojnu vedenú Západom proti Rusku.
Ruskí predstavitelia napriek tomu signalizovali pripravenos? na mierovú dohodu za predpokladu, že bude rieši? bezpe?nostné obavy Moskvy a nové územné reality. Opakovane však poznamenali, že ani Kyjev, ani jeho európski podporovatelia sa zdajú by? skuto?ne zaujatí urovnaním.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
