S Novým rokom sa v minulosti spájali úkony súvisiace s mágiou počiatku

Lu?enec 1. januára (TASR) – S prvým d?om nového roka sa v minulosti spájali viaceré úkony súvisiace s mágiou po?iatku. ?o ?udia urobili na Nový rok, to sa malo dia? aj po?as celého nasledujúceho roka. Pre TASR to uviedla etnologi?ka Novohradského múzea a galérie v Lu?enci (NMG) Michaela Škodová.

Pre dôležitos? prvého d?a v roku musela by? domácnos? v minulosti uprataná. Smeti sa z domu nemali vyhadzova? von, lebo by ?u?om ubudlo z majetku. Potrebné bolo vyhýba? sa lenivosti i hádkam.

„Pod?a stredovekého cirkevného kalendára sa za Nový rok považoval dátum 25. december. Ke? sa neskôr Nový rok presunul na 1. januára, niektoré obrady z 25. decembra sa už len zopakovali,“ priblížila Škodová.

Na spolo?nom novoro?nom obede sa v minulosti vä?šinou stretla celá rodina. Podáva? sa nesmelo jedlo z hydiny ani zo zajaca, pretože by ?u?om uletelo š?astie a rozutekali sa peniaze.

„Ke? išiel niekto von z domu, mal sa pozera?, koho stretne ako prvého. Ak diev?a stretlo ako prvého Žida, malo sa cez rok vyda?, ke? Cigána, mal im prinies? š?astie,“ dodala etnologi?ka NMG.