Schválenie exeku?nej žiadosti potvrdil v pondelok ve?er rakúskemu denníku „Standard“ viedenský okresný súd Innere Stadt. Vo?i tomu je ešte možné poda? odvolanie.
Ukrajinská spolo?nos? Naftogaz to urobila na základe rozhodnutie Stáleho arbitrážneho súdu v Haagu, ktorý jej v roku 2023 priznal náhradu škody viac ako pä? miliárd dolárov (asi 4,33 mld. eur) za straty súvisiace s ruskou anexiou polostrova Krym v roku 2014. Nároky vyplývajúce z takýchto arbitrážnych konaní môžu by? vykonané aj v Rakúsku a príslušné rozhodnutia patria do právomoci miestne príslušných okresných súdov.
Okresný súd Innere Stadt vo Viedni bol pod?a APA pre výkon exekúcie pravdepodobne zvolený pre právomoc v tre?om viedenskom mestskom obvode, kde sídli ruské ve?vyslanectvo.
Spolo?nos? Naftogaz v pondelok v tla?ovej správe uviedla viac ako 20 ruských objektov v celkovej hodnote viac ako 120 miliónov eur, ktoré majú by? v Rakúsku vydražené v prípade výkonu rozhodcovského nálezu. Pod?a APA by to s výnimkou štátom vlastnenej ruskej pravoslávnej katedrály ved?a budovy ve?vyslanectva mala by? vä?šina alebo dokonca všetky nehnute?nosti Ruskej federácie v Rakúsku.
Ukrajinský plynárenský koncern nevznáša nároky na budovy, ktoré rakúske ministerstvo zahrani?ných vecí uvádza ako sídla ruských diplomatických misií a preto majú osobitnú ochranu. Okrem ve?vyslanectva na Reisnerstrasse sú to obchodná misia na Argentinierstrasse a kultúrny inštitút na Brahmsplatz, komplex budov na Erzherzog-Karl-Strasse a generálny konzulát v Salzburgu.
Do dražby by mohli by? zaradené napríklad bytové komplexy na Technikerstrasse, Schiffmühlenstrasse, Sternwartestrasse, Gentzgasse a Dr.-Heinrich-Maier-Strasse, ktoré desa?ro?ia využívali sovietski a neskôr ruskí diplomati. V prípade menších objektov sa v katastri nehnute?ností nachádzajú poznámky o ukrajinskej exeku?nej žiadosti pre kanceláriu tla?ovej agentúry TASS na Grosse Neugasse. Zostala opustená po vyhostení dvoch ruských korešpondentov v roku 2024.
Nehnute?nosti sú bývalým sovietskym majetkom, ktorý bol v rakúskom katastri nehnute?ností prepísaný na Rusko až v roku 2009. Podobne ako vä?šina štátov, aj Rakúsko po rozpade Sovietskeho zväzu koncom roka 1991 uznalo Ruskú federáciu za jeho nástupnícky a pokra?ujúci štát. To okrem iného znamenalo aj prevzatie pozície stáleho ?lena v Bezpe?nostnej rade OSN, ako aj pozíciu signatára rakúskej štátnej zmluvy z roku 1955.
?alších 14 bývalých republík ZSSR bolo klasifikovaných iba ako „jednoduché“ nástupnícke štáty s menším významom vo svetovej politike.
Zdroj feed teraz.sk
