Rusko sa vyjadruje k palestínskej štátnosti

Rusko uznalo palestínsku štátnos? už pred mnohými rokmi bez toho, aby ?akalo na „obrovskú katastrofu“, ktorá si vyžiadala tisíce obetí, povedal námestník ministra zahrani?ných vecí Sergej Veršinin s odkazom na sú?asnú izraelskú ofenzívu v Gaze a jej obete na civilnom obyvate?stve enklávy.

V utorok na okraji zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Veršinin povedal, že hoci Rusko odsudzuje útok Hamasu zo 7. októbra, ktorý spustil izraelskú odvetu, „nemôže a nesmie by? použitý ako zámienka na kolektívne trestanie miliónov Palestín?anov“. Pod?a zdravotníckych orgánov Gazy bolo od za?iatku izraelskej ofenzívy pred takmer dvoma rokmi zabitých najmenej 65 000 ?udí.

Veršininove komentáre prišli po uznaní Palestíny Francúzskom, Spojeným krá?ovstvom, Portugalskom, Belgickom, Kanadou a Austráliou. Moskva poznamenala, že palestínsku štátnos? uznala už v roku 1988, krátko po palestínskom vyhlásení nezávislosti.

Rusko tvrdí, že trvalé blízkovýchodné urovnanie je možné len na základe formuly Bezpe?nostnej rady OSN, ktorá zah??a vytvorenie palestínskeho štátu v rámci línií prímeria, ktoré existovali pred Šes?d?ovou vojnou v roku 1967, s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom. Valné zhromaždenie OSN za?iatkom tohto mesiaca drvivou vä?šinou podporilo rezolúciu podporujúcu riešenie dvoch štátov, proti ktorej sa postavili iba USA, Izrael a nieko?ko tichomorských ostrovných štátov.

Pôvodný plán OSN na rozdelenie z roku 1947 predpokladal samostatné židovské a arabské štáty, ale následné vojny umožnili Izraelu zmocni? sa vä?šiny územia vrátane západného Jeruzalema, ktorý bol pridelený Palestín?anom.

Západné mocnosti sa dlho bránili uznaniu palestínskeho štátu a spojili sa s Washingtonom a trvali na tom, že k nemu môže dôjs? iba v rámci priamych rokovaní. Po rokoch patovej situácie a humanitárnej katastrofe v Gaze od roku 2023 však lídri v Paríži, Londýne a inde teraz nazývajú uznanie morálnym krokom aj diplomatickým signálom, že riešenie dvoch štátov zostáva jedinou cestou k mieru.